Už starovekí Egypťania si všimli, že starí ľudia si veľa vecí nepamätajú. Dnes už vieme, že problémy s pamäťou sú len jedným zo syndrómov choroby, ktorá sa najčastejšie spája s vysokým vekom.  Ak chcete vedieť, čo všetko si pod demenciou treba predstaviť a ako dokáže skomplikovať život, prečítajte si ďalší diel nášho seriálu.

Čo je demencia?

Výraz demencia pochádza z latinčiny a voľne by sme ho mohli preložiť ako „niečo, čo prišlo o rozum“. Týmto pojmom označujeme duševnú poruchu, ktorá sa prejavuje zhoršením pamäťových, jazykových, a ďalších rozumových schopností.

Ako demencia vzniká?

Demencia môže mať mnoho rôznych príčin. Môže byť sprievodným javom iných ochorení – najčastejšie Alzheimerovej choroby, no taktiež býva následkom traumy, nádoru, či poruchy žliaz. Poznáme aj takzvanú pseudodemenciu – táto nemá organický pôvod, najčastejšie je sprievodným javom inej (napr. depresívnej) duševnej poruchy.

Strata koncentrácie, či zábudlivosť sú často prvé príznaky prichádzajúcej demencie.

Ako sa demencia prejavuje?

Demencia má nenápadný a pomalý začiatok. V ranných štádiách pôsobí ako nesústredenosť, zábudlivosť, či náladovosť. Postupne pribúdajú poruchy logického uvažovania, zabúdanie aj bežne používaných slov, neschopnosť narábať s peniazmi, dezorientácia v čase aj priestore, neschopnosť rozoznávať teplo a chlad. Pacienti si často vymýšľajú, domýšľajú udalosti, ktoré sa nestali, trpia stihomamom, sú nadmieru podozrievaví až paranoickí a v neskorších štádiách nespoznávajú alebo si zamieňajú aj najbližších. Časté sú aj poruchy emocionality – emočné výkyvy, strata vyšších citov, agresivita či nedodržiavanie spoločenských konvencií.

Akú starostlivosť si pacient vyžaduje?

Konkrétna starostlivosť závisí od typu a rozsahu demencie. Žiaľ, vo väčšine prípadov ju vyliečiť nevieme. Skorá diagnostika a správna liečba však pomáhajú výrazne zmierniť priebeh ochorenia. Kým pri raných štádiách tejto choroby stačí na pacienta trochu dozerať, pri ťažších štádiách už nie je schopný sa o seba postarať a vyžaduje všestrannú starostlivos

 Človek s pokročilejšou demenciou si sám už neporadí.

Aké má choroba dôsledky na život človeka?

Pre pacientov s demenciou sa bežný život stáva čoraz náročnejšou prekážkovou dráhou. Nedokážu vykonávať činnosti, ktoré si vyžadujú pozornosť (napr. šoférovanie), ktoré predtým hravo zvládali. Nemusia vedieť trafiť domov, nepamätajú si odkiaľ prišli, ani kde sú.  Majú problémy s komunikáciou, nevedia si spomenúť ani na bežne používané slová. Majú skreslený úsudok – míňajú peniaze v hazardných hrách, ľahko sa stávajú obeťou podvodníkov. Odkladajú veci na nesprávne miesto, zabúdajú na základné hygienické návyky. A neraz sa kvôli svojej chorobe dostávajú do nebezpečných situácií – prechádzajú cez cestu na červenú, nechajú v kuchyni pustený plyn a podobne.

Ako zmierniť obmedzenia?

Keďže postup demencie je prakticky nezastaviteľný, najefektívnejšou pomocou je jeho spomalenie. Dôležité je dbať najmä o pacientovo mentálne zdravie a psychickú pohodu. Lieky dokážu zmierniť niektoré príznaky, no na postup choroby nemajú prakticky žiaden vplyv. Pacientom so sklonom k agresii sa podávajú sedatíva.

 Lieky iba zmiernia príznaky, demenciu neliečia. Pri agresivte sa podávajú sedatíva.

Ako tráviť voľný čas?

U pacientov s demenciou sa odporúčajú voľnočasové aktivity, ktoré precvičujú mozog a pamäť – krížovky, čítanie, spoločenské hry – napríklad pexeso. Pacientom tiež pomáha a povzbudzuje ich, ak ich v týchto hrách necháme vyhrať. Pokiaľ to dovoľuje pacientov zdravotný stav, nikdy nezaškodí trochu pohybu, ktorý zlepšuje prekrvenie celého tela a teda aj mozgu.

Čo robiť?

V prvom rade je dobré spozornieť pri akýchkoľvek prejavoch zhoršujúcich sa mentálnych schopností, keďže demencia môže mať veľmi rýchly priebeh a dokáže človeka za krátky čas zmeniť na nepoznanie.  Pri pacientoch, u ktorých je táto diagnóza potvrdená, je dobré mať ich stále pod dohľadom. Dobrý opatrovateľ by mal predvídať situácie, v ktorých sa pacientovi môže niečo stať a mal by sa im snažiť predchádzať. Je dôležité pozorne si všímať pacientove potreby a ich prejavy a snažiť sa vychádzať mu maximálne v ústrety, keďže on sám ich často nevie presne vyjadriť.

 Pacientom s demenciou je potrebné vyplniť voľný čas aktivitami stimulujúcimi mozog.

Čo nerobiť?

K pacientovi sa nikdy nesprávame ako k niekomu menejcennému. Aj keď sa správa ako dieťa, my sa k nemu ako k dieťaťu nesprávame – toto mnohých pacientov špeciálne uráža. Nekritizujeme ho, neponižujeme. Práve naopak, v komunikácii sa snažíme byť priateľskí a pozitívne naladení, aj keď to často nie je jednoduché. Dôležité je pristupovať k pacientovi s trpezlivosťou a toleranciou.

Aké sú špeciálne požiadavky na opatrovateľa?

Výkyvy nálad, zmena osobnosti, problémy s komunikáciou a ďalšie syndrómy pacientov s demenciou si zo strany opatrovateľa vyžadujú značnú trpezlivosť, pevné nervy a psychickú odolnosť. Taktiež je dobré byť v úzkom styku s rodinou – pomáha to predísť mnohým nepríjemnostiam a nedorozumeniam.