Hore

10 otázok o depresii

Depresia je najrozšírenejším duševným ochorením, s ktorým žije viac než 10% populácie, asi každý piaty človek zažil túto poruchu na vlastnom tele. Mnohí však toto ochorenie neliečia, buď si ho nechcú priznať alebo sa hanbia navštíviť psychológa, ďalší majú obavy z užívania liekov. U starých ľudí je diagnostika depresie ešte ťažšia. Starobu si totiž často zamieňame s pocitmi smútku či úbytkom energie, čiže častými príznakmi tohto ochorenia. Málokto si však uvedomuje, že práve depresia patrí  medzi najčastejšie psychické poruchy starých ľudí.

Čo je depresia?

Depresia je vážna duševná afektívna porucha, ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánok a vyvoláva pesimistické a skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Výrazne narušuje vnútorné prežívanie a psychický aj telesný stav, vedie tiež k sociálnej dysfunkcii.

Rozlišujeme medzi endogénnou  a exogénnou depresiou, pričom prvá býva zapríčinená vnútornými stavmi. Neodvíja sa teda od konkrétnej situácie, ktorá je pre pacienta neúnosná. Exogénna depresia je neprimerane dlhá (viac než 2 mesiace) reakcia na skľučujúcu situáciu, ktorú pacient zažije, ako napríklad strata blízkeho človeka. Existuje tiež larvovaná depresia, ktorú pacient neprejavuje navonok alebo sa u neho prejavuje atypicky. Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu. Lekári tiež rozlišujú ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú depresiu, tá býva psychotická a nepsychotická. Ak sa prejavuje aj bludmi a halucináciami, ide o depresiu so psychotickými príznakmi.

Ako toto ochorenie vzniká?

Príčiny vzniku depresie bývajú rôzne. Môžu ho ovplyvniť vonkajšie okolnosti ako úmrtie blízkej osoby, odchod do dôchodku, ale aj strata zraku, sluchu či imobilita. So starobou ľuďom pribúdajú stresové faktory, ako napríklad odchod zo zamestnania, strata sociálneho postavenia, úloh, funkcie, ale najmä strata životného partnera. Vyplývať môže aj z pocitu odkázanosti, zbytočnosti či záťaže pre svoje deti, konflikty s nimi spôsobujú staršiemu človeku často strach a úzkosť. Depresia môže tiež súvisieť s inými ochoreniami, ktorými senior trpí, ako demencia, Alzeihmerova, Parkinsonova choroba či cukrovka. Odvíja sa často aj od genetiky, hoci toto ochorenie nie je dedičné, môže byť dôsledkom duševnej zraniteľnosti. U niektorých ľudí sa objaví raz za život, iní ňou trpia pravidelne, najmä v záťažových obdobiach. Často sa však pacientom vracia pravidelne po celý život. Spúšťať ju môže aj užívanie niektorých liekov, alkoholu či drog. Na jej vznik môže mať vplyv aj nedostatok denného svetla.

Ako sa depresia prejavuje?

Depresia sa zvykne prejavovať chronickými stavmi únavy, úzkosťou, stratou záujmu, energie, radosti, schopnosti rozhodovať sa, nesústredenosťou, podráždenosťou, pocitmi zlyhania aj seba obviňovaním. Pacienti sa často nedokážu tešiť ani plakať, či prežívať emócie, žijú mechanicky. Častými príznakmi býva paralyzované telo neschopné pohybu. Jednoduché úlohy sa zdajú byť ťažké až nezvládnuteľné. Cítia sa zbytočne, neschopne, prestávajú si veriť, majú pocit prázdnosti, časté bývajú tiež pocity nervozity a nepokoja. Výraznými prejavmi býva nespavosť alebo naopak chorobná spavosť. Pacientovi sa môže zmeniť chuť do jedla, buď stratí o stravu celkom záujem alebo práve naopak, čoho dôsledkom býva výrazný pokles alebo nárast hmotnosti. Nebezpečné je, keď sa začne vyhýbať kontaktu s ostatnými, nastať môžu tiež pocity bezmocnosti, beznádeje, nezmyselnosti života a pravdepodobné je sebapoškodzovanie až samovražedné myšlienky.

Existujú však rôzne druhy depresie a často príznaky, ktoré depresiu pripomínajú, ňou nemusia byť a naopak, pacient, ktorý nepôsobí, že depresiou trpí, ju môže mať. Preto je veľmi dôležité, aby diagnózu určil psychológ alebo psychiater. Netreba si ju však zamieňať so smútkom, ktorý je normálnou, pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje.

Akú starostlivosť si pacient vyžaduje?

Starostlivosť musí určiť odborník, ktorý podľa príznakov rozhodne, akým druhom depresie pacient trpí a v ktorom štádiu sa nachádza. Podľa toho určí diagnózu, taktiež či sa bude depresia liečiť pomocou terapií so psychológom alebo je nutná pomoc psychiatra, liekov, prípadne hospitalizácie. Na depresiu seniorov sa špecializuje gerontopsychiater.

Aké má choroba dôsledky na život človeka?

Senior trpiaci depresiou je často spoločensky vylúčený, pretože on sám nejaví záujem o kontakt s ľuďmi. Okrem psychických problémov môže mať depresia aj fyzické prejavy, akými sú bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, bolesti chrbta, kĺbov aj svalov, ale aj neschopnosť hýbať sa, či vstať z postele. Strach a zlá nálada sú nepríjemne silné, nemajú logický pôvod a ochromujú život človeka. Pridáva sa neprimeraná únava, časté budenie sa zo spánku alebo veľmi skoré vstávanie. Pri zlom psychickom stave sa zhoršuje aj telesné zdravie, zvyšuje sa riziko srdcovocievnych ochorení, zníženia imunity, čo zapríčiňuje ochorenia, akými je prechladnutie, chrípka a podobne, vyskytujú sa tiež tráviace ťažkosti aj kožné problémy, zhoršuje sa pamäť. Neliečená depresia môže viesť k nadmernému užívaniu alkoholu či iných návykových látok, napríklad na vyvolanie upokojenia alebo na spanie.

Čo robiť?

Ochorenie netreba zľahčovať, ale ani podliehať panike a vnímať ho ako katastrofu. Treba sa k nej preto správať ako k iným ochoreniam. Starých ľudí trpiacich depresiou treba usmerňovať a podporovať v rozhodnutí liečiť sa. Pri ľahších depresiách je dôležité navštevovať psychológa, treba sa však pripraviť na to, že terapia bude trvať minimálne pol roka. Niektorým pacientom sa stav zlepší už po niekoľkých sedeniach, psychoterepia je však dlhodobá záležitosť. Nie je len o myslení pacienta, ale často aj o prestavení metabolických procesov. Počas terapeutických sedení sa v pacientovi môžu uvoľňovať rôzne emócie, ktoré bude dávať najavo aj mimo ambulancie. Pripraviť sa teda môžeme na hnev, podráždenosť, návaly žiaľu, v tomto štádiu a nie len v ňom je dôležitá tolerantnosť. Prínosné sú stretnutia s vnúčatami, záujem a podpora rodiny a okolia. Pacient musí mať pocit, že sú okolo neho ľudia, ktorým na ňom záleží a že nie je nikomu na obtiaž. Pomôžu aj fyzické dotyky ako napríklad objatia, ale len v prípade, že o ne dotyčný prejavuje záujem.  Ak nedokáže čítať knihy kvôli slabému zraku, treba mu čítať alebo púšťať zvukové nahrávky, prípadne ho vziať na koncert obľúbenej hudby.

Čo nerobiť?

Je nebezpečné, ak pacient samovoľne preruší liečbu, pretože sa s tým spájajú viaceré riziká. Pri predčasnom vysadení antidepresív hrozí obnovenie príznakov depresie. Môžu tiež vzniknúť príznaky z vysadenia ako točenie hlavy, nevoľnosť, zmeny tlaku či nespavosť. Účinky liekov sa začnú totiž prejavovať až po jednom až troch týždňoch. Niekedy je potrebné liek vymeniť za iný druh podľa toho, ako na pacienta vplýva a či mu naordinovaný liek „sadol“. Inokedy je potrebné kombinovať viaceré, čo záleží vždy od konkrétnej diagnózy a stavu pacienta. Lieky je potrebné užívať minimálne pol roka po tom, ako sa stav začne zlepšovať. Užívanie liekov totiž funguje aj ako prevencia.  Vyšší vek však zvyšuje citlivosť na niektoré nežiaduce účinky antidepresív, preto môže byť užívanie liekov u seniorov spojené s ďalšími ťažkosťami.

Neodporúča sa pacienta trpiaceho depresiou snažiť sa umelo rozveseliť, nútiť ho, aby sa tešil. Môže to na neho pôsobiť  kontraproduktívne, pretože si v tom momente uvedomuje, že napriek snahe blízkeho človeka jeho požiadavkám nedokáže vyhovieť. Treba preňho hľadať prirodzený cieľ, na ktorý by sa mohol tešiť. Počas liečby depresie sa stavy a nálady pacienta môžu meniť. Neobveselia ho ani údaje o tom, koľko ľudí na svete trpí viac než on. Nepomôžu ani napomenutia, aby sa už prestal sťažovať a ľutovať. Netreba ho nútiť do činností a naliehať naňho, aby sa niečím zamestnal či obviňovať ho z lenivosti.

Čím sa líši starecká depresia od depresie u mladších ľudí?

Odhalenie depresie u starých ľudí je často komplikované najmä kvôli všeobecnému očakávaniu, že starobu sprevádza smútok či nedostatok energie. Depresie v starobe sa odlišujú od depresií v mladších vekových skupinách intenzitou príznakov, zastúpením jednotlivých klinických foriem, priebehom a prognózou. Starí ľudia trpiaci depresiou sa napríklad menej sťažujú na smútok a viac na únavu či zdravotné problémy. Prejavujú sa u nich tiež poruchy plánovania, ťažkosti niečo iniciovať, prípadne urobiť činnosť, ktorá sa skladá z viacerých po sebe nasledujúcich krokov.

Zdieľajte:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Zaujal Vás tento článok?

Prihláste sa na ich odber priamo do Vášho mailu. Nezmeškáte tak žiadne aktuality!