Ľudia o nej neradi rozprávajú a často sa hanbia vyhľadať lekára. Život s ňou nie je jednoduchý pre pacienta, ani pre opatrovateľku. Inkontinencia by napriek tomu nemala byť strašiakom.

Čo je inkontinencia?

Inkontinenciou označujeme nedobrovoľný únik moču, inak povedané – neschopnosť udržať moč. Poznáme však aj tzv. fekálnu inkontinenciu – neschopnosť udržať stolicu. V obidvoch prípadoch ide vlastne o príznak, ktorý môže byť prejavom rozličných chorôb.

Ako tento problém vzniká?

Inkontinencia vzniká, ak sa močový mechúr náhle sťahuje, alebo ak náhle povoľuje zvierač močovej trubice. Príčiny môžu byť rôzne: od stresu, cez rozličné ochorenia močových ciest, úrazy mozgu či miechy, neurologické choroby, sklerózu multiplex, cukrovku, zväčšenie prostaty až po celkové ochabnutie svalstva.

Ako sa inkontinencia prejavuje?

Rozlišujeme niekoľko druhov inkontinencie. Stresová inkontinencia sa prejavuje únikom malého množstva moču pri náhlych pohyboch, kašli, smiechu, či namáhavých činnostiach a najčastejšie ňou trpia ženy. Starších mužov zas trápi inkontinencia z pretekania kvôli zväčšenej prostate. Urgentnou inkontinenciou nazývame únik na základe náhlej a nezvládnuteľnej potreby močiť. Pod trvalou inkontinecou rozumieme neustály nekontrolovaný únik moču. A nakoniec je tu reflexná inkontinencia, pri ktorej k vyprázdneniu močového mechúra dochádza celkom mimovoľne. Býva dôsledkom neurologických ochorení a pacient pri nej necíti nutkanie v mechúri. Pacient môže trpieť aj kombináciou týchto druhov, prípadne aj ojedinelými typmi, keď moč uniká inak ako močovou rúrou. Pri fekálnej inkontinencii rozlišujeme dve základné situácie – ak pacient cíti nutkanie, no nie je schopný udržať stolicu, kým príde na toaletu (najčastejšie z dôvodu ochabnutia zvierača konečníka) alebo ak stolica vyteká bez predošlého nutkania.

Akú starostlivosť si pacient vyžaduje?

Pacient zväčša používa pomôcky, pričom ich typ závisí od množstva úniku moču. Medzi pomôcky patria napríklad vložky, plienky, plienkové nohavičky či podložky. Pri ich výbere je dôležité všímať si, akú majú saciu schopnosť. Ich výhodou je, že v nich pacient nepociťuje vlhkosť a okrem toho neutralizujú pachy. Pacient trpiaci inkontinenciou vďaka nim môže fungovať v spoločnosti bez pocitov hanby. Dôležité až nevyhnuté je tiež používanie ošetrujúcej kozmetiky, najmä u nemobilných pacientov s vyšším stupňom inkontencie. Tá okrem ošetrenia namáhanej pokožky takisto pomáha pri odstránení pachov. Treba tiež dbať na zvýšenú osobnú hygienu pacienta. Na zmiernenie inkontinencie existujú aj špeciálne cviky panvového dna, ktorými pacient precvičuje uvolnené svalstvo. Práve tie výrazne pomáhajú zmierňovaniu úniku moču.

 Vložky, alebo plienkové nohavičky absorbujú nielen vlhkosť, ale aj neutralizujú pachy.

Aké má choroba dôsledky na život človeka?

Existujú rôzne stupne inkontinencie. Pri prvom stupni ide len o občasný únik malých kvapiek moču, ktorý je spôsobený zmenou vnútrobrušného tlaku. Môže nastať napríklad pri smiechu, kýchnutí, kašli či dvíhaní ťažkých predmetov. Pacient trpiaci prvým stupňom inkontinencie nemá v bežnom živote žiadne výrazné obmedzenia. Pri druhom stupni býva už únik moču častejší a nastáva najmä pri aktivitách, akými je športovanie alebo ľahká fyzická práca. Tretí stupeň tohto ochorenia je už vážnejší, moč odteká skoro stále pri akýchkoľvek činnostiach, dokonca aj v spánku. Pacient trpiaci tretím stupňom inkontinencie musí nosiť pomôcky, ktoré moč absorbujú. Často sa za svoje ochorenie hanbí, pretože je sprevádzané nepríjemným zápachom. Pri používaní správnych pomôcoch a dbaní na hygienu však môžu pacienti žiť bežný život a bez väčších problémoch sa pobybovať v spoločnosti.

S vhodnými pomôckami nie je problém viesť plnohodnotný spoločenský život.

Čo robiť?

Dôsledky inkontinencie sa dajú zmierniť užívaním liekov, cvičením zameraným na posilnenie svalstva alebo takzvaných Kegelových cvikov a taktiež používaním pomôcok. Je potrebné, aby si pacient uvedomil, že inkontinencia sa dá liečiť a aj malé úsilie dokáže zmierniť ťažkosti alebo ich celkom odstrániť. Vhodné je zaznamenávať si do kalendára, čo pacient jedol, pil a kedy dochádza k močeniu. Takýto kalendár môže pomocť zmeniť stravovacie návyky a pomôže lekárovi pri určení diagnózy. Pri veľkom prísune tekutín by mal pacient obmedziť pitie najmä pred spaním a vo večerných hodinách.

Čo nerobiť?

V prvom rade napriek problémom netreba zanedbávať pitný režim, inak hrozí riziko odvodnenia. No nie všetky nápoje sú vhodné. Neodporúča sa piť alkohol, kofeinové nápoje – čaj, káva a ani niektoré bylinné čaje – napríklad žihľavový. Majú totiž močopudné účinky. Podobne sú na tom aj niektoré druhy ovocia, napríklad čerešne, melón, grep. A nevhodné sú aj sladené nápoje, keďže neuhasia smäd. Ideálna je voda, najlepšie neperlivá, odtučnené mlieko, ovocné a bylinkové čaje, obilné kávy. Pacientom s inkontinenciou neprospieva ani fajčenie, keďže nikotín dráždi sliznicu močového mechúra.

Treba dávať pozor na vhodnú voľbu nápojov.

Aké pomôcky používajú inkontinentní pacienti?

Pri vysokom stupni inkontinencie, čiže veľkom úniku moču, je potrebné používať špeciálne pomôcky. Pacient môže používať napríklad pre zberné pomôcky, ktoré odvádzajú moč do sáčku či nádoby. Obštrukčné fungujú pomocou mechanického uzatvorenia močovej trubice. Najčastejšie však pacienti používajú savé pomôcky, ktoré premenia moč na netekutý gél a dokážu absorbovať veľké množstvo moču.