3. marec je Svetovým dňom počutia nazývaný aj Medzinárodný deň starostlivosti o sluch, preto sa pri tejto príležitosti budeme venovať sluchu a prevencii sluchových porúch. Na svete totiž žije 360 miliónov ľudí so zhoršeným sluchom, pričom až päťdesiatim percentám takýchto porúch sluchu sa dá predchádzať. Poruchy sluchu často trápia práve seniorov a ich sprievodným javom, žiaľ, býva aj sociálna izolácia.

Naozaj starí ľudia horšie počujú?

Sluch je jeden z najdôležitejších zmyslov, ktorý používame neustále. Narozdiel od očí, ktoré môžeme kedykoľvek zatvoriť, uši zavrieť nemôžeme (ak nerátame štuple do uší) a tak sú neustále v strehu. S pribúdajúcimi rokmi sa začína mierne zmenšovať šírka frekvenčného pásma, v ktorom ľudia počujú. V starobe, keď telo začína oslabovať, nastáva často krát výraznejšie zhoršenie sluchu. Je to prirodzený proces, ktorý však v pokročilom veku naberá na intenzite. Sluch sa začína zhoršovať už okolo tridsiateho roku života. Spočiatku sú zmeny nenápadné a vyvíjajú sa pomaly. Mnoho ľudí začne mať citeľný problém so sluchom okolo šesťdesiatky.

Aké bývajú príčiny poškodenia sluchu?

Príčiny sú tak ako pri väčšine zmyslových porúch rozličné. Delíme ich na dve základné skupiny – vrodené poruchy a získané poruchy. V opatrovateľskej praxi sa najčastejšie stretávame s typickou stareckou nedoslýchavosťou, ktorá je prirodzeným sprievodným javom starnutia. Príčinou býva napríklad zhrubnutie bubienka a zmeny vo vnútornom uchu. Často sa môže za zhoršeným sluchom skrývať aj upchatie zvukovodu ušným mazom. Poruchy sluchu môžu spôsobiť viaceré zápalové ochorenia ako zápal stredného ucha. Postihnutie sluchu môže nastať aj v prípade niektorých infekčných ochorení, napríklad pri príušniciach alebo pri zápale mozgových blán. Sluchové poruchy často zapríčiňujú aj kardiovaskulárne choroby, skleróza, metabolické choroby ako cukrovka, príčinou zhoršenia sluchu bývajú aj hypofunkcie štítnej žľazy, reumatoidná artritída či problémy s obličkami.

 Pri otolaryngologyckom vyšetrní lekár podrobne preskúma uši otoskopom.

Aké stupne sluchového postihnutia poznáme?

V závislosti od stupňa sluchového postihnutia rozlišujeme nedoslýchavosť, čiastočnú a úplnú stratu sluchu. Starších ľudí najčastejšie postihuje nedoslýchavosť, majú problémy zreteľne počuť niektoré repliky v divadle a tiché rozhovory na hlučných miestach alebo keď hovoria viacerí ľudia zároveň. Takémuto oslabeniu sluchu hovoríme nervová hluchota. Poruchy sluchu postihujú skôr vysoké ako nízke frekvencie hlasu či hluku. Práve preto starší ľudia rozumejú oveľa lepšie toho, kto má nízku frekvenciu hlasu, číže skôr mužovi, ktorý hovorí hrubším hlasom, ako žene.

Častým ochorením seniorov býva aj Tinnitus aurium, čiže ušný šelest. Pacient počuje neexistujúci  šum, pískanie alebo hučanie. Nejde o chorobu, ale príznak, ktorého pôvod je často neznámy. Vyskytuje sa hlavne pri vysokom krvnom tlaku alebo cukrovke, pacientovi sa podávajú vhodné lieky, liečba je však zvyčajne zdĺhavá. Jej hlavný zmysel je zastaviť proces poškodzovania štruktúr vnútorného ucha. Postihnutý nemôže zaspať, nedokáže sa sústrediť, stráca chuť do jedla, stáva sa úzkostným a často sa zmení aj jeho osobnosť, je zlostným a popudlivým. Ďalším častým problémom býva hypersensibilita ucha voči zvuku, kedy je pacient citlivý na určité frekvencie zvuku.

Ako sa dá poruchám sluchu predísť?

Tak ako pri mnohých ochoreniach, aj pri poruchách sluchu hrá dôležitú úlohu spôsob života, aký človek vedie. Sluchu neprospieva hluk, preto za problémami so sluchom často stojí hlučné pracovné prostredie alebo aj pravidelné počúvanie hlasnej hudby či hluk televízora. Takýmto spôsobom si človek môže spôsobiť problémy ešte počas produktívneho veku a v starobe sa to bude len zhoršovať. Ďalším dôležitým faktorom je, samozrejme, dodržiavanie hygieny.

 Vyšetrenie audiometriou odhalí aj počiatočné problémy so stratou sluchu.

Dá sa strata alebo zhoršenie sluchu liečiť? Ako?

Áno, strata sluchu sa liečiť dá a preto v prípade, že máte vy alebo senior, ktorého opatrujete, podozrenie o poruche sluchu, neváhajte a navštívte čím skôr otolaryngológa. Ľudia sa často nesprávne domnievajú, že strata sluchu je prirodzenou súčasťou starnutia a preto tomuto problému venujú len málo pozornosti. Strate sluchu sa však správnou diagnózou a liečbou dá predísť, prípadne aspoň spomaliť jej zhoršovanie.
Otorinolaryngologické vyšetrenie pozostáva z vyšetrenia uší pod mikroskopom alebo otoskopom. Nasleduje vyšetrenie funkcie ucha, čiže audiometrické vyšetrenie, pri ktorom pacientovi nasadia na uši slúchadlá a púšťajú do nich tóny rôznych frekvencií, aby sa zistilo, ktoré frekvencie má oslabené. Ak sa na základe týchto postupov nestanoví diagnóza, nasledujú zložitejšie vyšetrenia.

V prípade zníženej citlivosti na určité frekvencie musí pacient užívať lieky, ktoré vplývajú na jeho nervovú sústavu ako pregabalín, mirtazapín a gabapentín, ktoré sa používajú aj na liečbu Tinnitusu.  Používa sa taktiež liečba formou infúzií alebo tabletiek, ktoré rozširujú cievy, čím sa zlepší prekrvenie celého organizmu aj ucha. Liečba Tinnitusu môže byť doplnená psychoterapiou.

S akými obmedzeniami sa stretávajú nepočujúci?

Pre pacientov s poruchami sluchu nie je väčšinou vhodný ani hluk, ale ani celkom tiché prostredie. Problém sa môže vyskytnúť napríklad pri spolužití so susedmi, ktorým môže vadiť nahlas pustený televízor či rádio. Stretávať sa môžu s neochotou príbuzných opakovať to, čo pred chvíľou povedali. Strata sluchu býva často podceňovaná a rodina či známi zvyknú chorého často obviňovať z toho, že si vymýšľa, čo pacientova spôsobuje stratu sebadôvery, preto sa môže stať, že začne uprednostňovať sociálnu izoláciu. Nebezpečné môže byť aj, že nepočuje výstražné signály ako trúbenie auta na ulici, ale ani vyzváňajúci telefón. Tinnitus môže pacientovi spôsobovať opačný problém. Má pocit, že mu niekto niečo hovorí, pričom je okolo neho ticho, počuje zvoniť mobil, keď nezvoní. Môže to u neho spôsobovať nervozitu, vyčerpanosť a pocit, že ho okolie považuje za blázna.

 Vedeli ste, že posunková reč sa líši v každom jazyku a obsahuje iba zopár spoločných znakov?

Čo robiť?

Dôležité je najmä naučiť sa s pacientom správne komunikovať. Pokiaľ má okrem nedoslýchavosti aj iné problémy, treba brať tento hendikep do úvahy. V opačnom prípade sú nepočujúci pomerne samostatní. Nezaškodí však zvýšená pozornosť v niektorých situáciách, kde môže byť sluchové postihnutie nebezpečné (napr. v premávke). S ľuďmi trpiacimi poruchami sluchu treba byť trpezliví a chápaví, aby sa predišlo tomu, aby sa za svoje ochorenie hanbili a trpeli ním.

Čo nerobiť?

Na sluch negatívne pôsobí aj cholesterol, nadváha, fajčenie, veľké dávky aspirínu a určité druhy antibiotík, preto sa im treba preventívne vyhýbať. Nebezpečná je sociálna izolácia, preto netreba obviňovať seniora s poruchou sluchu z toho, že vás nepočúva a neotáčať sa mu chrbtom, keď s ním hovoríte. Pacienti tiež citlivo vnímajú obviňovanie z toho, že si poruchu sluchu vymýšľajú, preto sa treba podobným témam vyhnúť.

Aké špeciálne pomôcky existujú pre sluchovo postihnutých?

Pre sluchovo postihnutých pacientov existuje niekoľko druhov strojčekov do uší. Ide o pomôcku, ktorá zosilňuje zvuky prichádzajúce z okolia. Predpisuje sa pacientom so strednou a ťažkou poruchou sluchu, obyčajne na lepšie počujúce ucho. Treba brať do úvahy, v akých akustických podmienkach bude strojček používať, či chodí napríklad na spoločenské a kultúrne podujatia. Malý zvukovodový  prístroj môžu využívať len pacienti, ktorí nemajú porušenú jemnú motoriku rúk a majú dobrý zrak. Načúvacie zariadenia existujú závesné, zvukovodové a kanálové, tie sa vkladajú do zvukovodu. Zvukovodové a kanálové naslúchadlá sa vyrábajú individuálne na mieru podľa otlačku ucha pacienta. Ku závesným strojčekom sa vyrába individuálna ušná tvárnica podľa otlačku ucha. Silnejší načúvací prístroj býva väčší, lebo má väčšiu batériu a reproduktor.

V závislosti od rozsahu poškodenia sluchu sú k dispozícií naslúchacie prístroje rôznej veľkosti.

Ako sa líši opatrovanie nepočujúceho od bežného pacienta?

Sluchové postihnutie vo väčšine prípadov nie je hlavným dôvodom, prečo senior využije opatrovateľské služby. Pre opatrovateľa to však môže znamenať problém – najmä v oblasti vzájomnej komunikácie. Náročné je to najmä zo začiatku. Treba sa naučiť s takto postihnutým seniorom správne komunikovať – rozprávať pomalšie, hlasnejšie, artikulovať, pokojne aj viackrát zopakovať vetu, používať posunky, prípadne sa naučiť posunkovú reč. No pozor – posunková reč sa v jednotlivých krajinách líši rovnako ako sa líšia jazyky, ktorými rozprávame. A zatiaľ čo rakúska je slovenskej do istej miery podobná, posunkový jazyk používaný v Nemecku je od toho nášho celkom odlišný. Dôležité je tiež sústredene počúvať, všímať si, čo nám opatrovaný senior hovorí.