13. november je medzinárodný deň nevidiacich. Na počesť francúza Valentina Haüya, ktorý sa ako jeden z prvých začal zaujímať o spoločenskú a kultúrnu budúcnosť nevidiacich a slabozrakých a v Paríži založil prvú školu pre nevidiacich. Narodil sa 13. novembra 1745. Medzinárodný deň nevidiacich si pripomíname od roku 1946.

Kto sú to nevidiaci a zrakovo postihnutí?

Pojmom nevidiaci označujeme človeka s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne človeka, ktorý síce vníma svetlo, ale nedokáže lokalizovať jeho zdroj. Ako prakticky nevidiacich označujeme ľudí, ktorí dokážu vnímať svetlo, či rozmazané obrysy, tvary predmetov. U slabozrakých postih nie je natoľko veľký, no predsa im znemožňuje aj napriek korekcii vykonávať prácu, pri ktorej je potrebné zapojenie zraku. Špeciálnou skupinou sú ľudia s poruchou binokulárneho videnia, ktorí majú problémy s priestorovým vnímaním.

Čo je najčastejšou príčinou slabozrakosti?

Dôvody pre ktoré ľudia strácajú zrak sú rozličné. Môže ísť o genetickú príčinu, následok úrazu, silná krátko/ďalekozrakosť, najčastejšou príčinou však najmä u starších ľudí býva katarakta (tzv. šedý zákal). Táto choroba sa dá liečiť pomerne jednoduchou operáciou. Medzi ďalšie príčiny patria diabetická retinopatia, glaukóm, vekom podmienená degenerácia makuly, infekcie, či poškodenie mozgu.

Biela, tzv. „slepecká“ palička je jedným z pomocníkov pre nevidiacich. Vďaka moderným technológiám sa ku klasickým pomôckam pridávajú aj digitálne v podobe rôznych aplikácii do telefónov, alebo hodiniek.

Čo vplýva na slabozrakosť?

Negatívny vplyv na zrakové postihnutie môžu mať niektoré diagnózy – napríklad glaukóm, alebo cukrovka. Na subjektívne vnímanie hendikepu môže mať vplyv aj celkový psychický stav pacienta.

S akými obmedzeniami sa stretávajú nevidiaci najčastejšie?

Odpoveď na túto otázku závisí vždy od konkrétneho pacienta a jeho diagnózy – keďže rôzni pacienti môžu rôzne prekážky vnímať rozdielne. V zásade však môžeme hovoriť o troch najčastejšie sa vyskytujúcich bariérach – jednak sú nimi fyzické prekážky, ktoré bránia v pohybe a orientácii (neozvučené semafory, chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie…); ďalej je to nedostupnosť materiálov vo forme vhodnej pre nevidiacich a slabozrakých (Braillovo písmo, elektronická verzia, zvuková podoba…) a nakoniec je to ľahostajnosť, či priamo bezohľadnosť niektorých ľudí.

Aké ďalšie dôsledky má toto postihnutie na život človeka?

Pre ľudí so zrakovým hendikepom je veľmi dôležité prijať ho a naučiť sa s ním žiť. Problémy preto môžu nastať najmä u ľudí, ktorí o zrak prišli v pokročilom veku a náhle. Tu je dôležité, aby si osvojili potrebné postupy. Strata videnia je výzvou nielen pre pacienta, ale aj pre okolie (rodinu, priateľov…) a teda aj pre opatrovateľa.

 Vďaka Brailovmu písmu si môžu aj nevidiaci „prečítať“ knihy, prípadne zistiť iné tlačené informácie.

Akú starostlivosť si pacient vyžaduje?

Ľudia so zrakovým postihnutím sa zvyčajne snažia o čo najväčšiu samostatnosť a viac či menej úspešne zvládajú život so svojim hendikepom. Na opatrovateľku sú odkázaní zväčša len vtedy, ak sa k ich postihnutiu pripojí aj nejaká iná diagnóza a tá sa mení od prípadu k prípadu a vyžaduje si individuálny prístup. Dôležité je najmä byť pripravený na to, že pacient je nevidiaci, čo môže pre opatrovateľa predstavovať komplikáciu navyše. Vyžaduje sa aj zmeniť spôsob komunikácie, vyjadrujeme sa presne, konkrétne, každú činnosť podrobne opíšeme slovne. U slabozrakých ľudí je dôležité správne osvetlenie aj miestnosti aj pracovnej plochy a používanie vhodných optických pomôcok (okuliare, lupy).

Ako tráviť voľný čas?

Zrakový hendikep pociťujú ľudia asi zo všetkých zmyslových defektov najviac. Stratou zraku sa človek neraz musí vzdať svojho dlhé roky pestovaného hobby. Existujú však spôsoby, ako vyplniť voľný čas aj u nevidiacich. Výborným relaxom sú audioknihy, ktorých výber je dnes už porovnateľný s výberom klasických kníh, počúvanie hudby, hra na hudobný nástroj, vhodné sú aj niektoré ručné práce (pletenie, výroba košíkov, práca s papierom…). Netreba sa úplne vzdať ani športu – pre nevidiacich a slabozrakých sú vhodné napríklad plávanie alebo ľahká gymnastika a z kolektívnych športov hry so zvukovými loptami. Zaujímavé sú tiež špeciálne verzie spoločenských hier pre nevidiacich – dáma, šachy, domino, mlyn, či človeče…

 Vodiaci pes je nenahraditeľný pomocník pre osoby so zrakovými vadami. Pes musí prejsť veľmi náročným výcvikom, po ktorom vidí aj za svojho pána.

Čo robiť?

Keďže jedným z najväčších problémov nevidiacich a slabozrakých je strata hlavného kanála pre prijímanie informácií – dôležitá je komunikácia cez ostatné zmysly. Vraví sa, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť, no vo svete nevidiacich je potrebné nahrádzať obraz slovami. Umožnime im preto všetky predmety prehmatať, vzdialenosti v miestnosti odkrokovať (napr. 2 kroky od postele je okno, 5 krokov vľavo dvere…) pri samoobslužných činnostiach – obliekaní, umývaní a stravovaní je vhodné ich usmerňovať a pomáhať im citlivo podľa potreby a postihnutia, nerobiť však všetko za nich. Pri sprevádzaní zrakovo postihnutých v neznámom prostredí je vhodné ich
viesť pod pazuchu, držať za predlaktie a dopredu upozorniť na zmenu smeru chôdze alebo nerovnosť terénu, nie až keď o prekážku zakopne (napr. o 3 kroky zabočíme vpravo, o 2 kroky bude schod…). Je potrebné si osvojiť aj správnu aplikáciu očných kvapiek a mastí pokiaľ ich lekár predpísal.

Čo nerobiť?

Snažíme sa stav pacienta nepodhodnocovať, ale ani nenadhodnocovať. Je dôležité motivovať ho k čo najväčšej samostatnosti, ale zároveň mu pomôcť, keď to skutočne potrebuje. Toto samozrejme závisí aj od jeho celkového zdravotného stavu a prípadných ďalších diagnóz. Dôležité je odkladať všetky veci na dohodnuté zvyčajné miesto a hlavne nepremiestňovať nábytok, zabránime tým úrazom.

Existujú nejaké špeciálne pomôcky pre slabozrakých?

Áno. Všetci poznáme bielu paličku, či vodiacich psov. V poslednom čase je však sortiment pomôcok čoraz širší – hodinky, váhy, teplomery, tlakomery, kalkulačky v špeciálnych úpravách pre nevidiacich. Pre slabozrakých sa okrem klasických lúp, vyrábajú aj špeciálne elektronické čítacie lupy. Veľmi dobrým pomocníkom sú aj programy, ktoré čítajú text z obrazovky počítača, špeciálne klávesnice pre nevidiacich a ďalšie počítačové príslušenstvo. V orientácii môžu pomôcť zvukové majáky, či tyflosonary. Rovnako existujú už aj aplikácie do smartfónov, ktoré fungujú ako slepecké
navigácie.