Veľká noc sa tradične spája s mnohými symbolmi a medzi tie najhlavnejšie patria určite vajíčka a zajace. Odkiaľ sa táto tradícia vzala?

Pohanské zvyky

Hoci sú dnes vajíčka a zajace symbolom kresťanského sviatku, svoje korene majú v pohanských kultúrach. Keď sa kresťanstvo rozširovalo, bolo nútené preberať niektoré pohanské prvky, aby ľudia dokázali ľahšie prijať novú vieru. Pohanské náboženstvá boli založené na uctievaní prírody a pôvodné oslavy jari boli podľa kresťanského mnícha a historika menom Bede z 8. storočia spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Meno bohyne sa neskôr transformovalo do anglického názvu pre Veľkú noc ,,Easter“.  V germánskych tradíciách sa bohyňa jari a plodnosti nazývala Ostera, čo taktiež viedlo k vzniku nemeckého slova Ostern (Veľká noc).  Zo zachovaných listov medzi pápežom Gregorom I. a mníchom Bedem vyplýva, že pápež radil mníchovi, aby pri misionárskej práci s Anglo-saxonmi ponechal pohanom niektoré ich zvyky, ktoré však treba usmerniť v zmysle kresťanských hodnôt.

Symbol plodnosti

Veľkonočné vajíčko je symbolom plodnosti a novovzniknutého života, ktorý ako vieme prekvitá najmä na jar. Vajcia sa používali aj v obradných rituáloch na uzmierenie zlých síl a získanie priazne mŕtvych. Aby sa tento magický účinok posilnil, zvykli sa vajíčka maľovať. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní. Z farieb sa používajú najviac červená ako symbol lásky, zelená ako symbol prírody a žltá ako symbol slnka. V kresťanstve sa vajíčko prijalo za symbol zatvoreného hrobu a nesmrteľnosti. Dôvodom jedenia vajec vo veľkonočnom období je najmä to, že ich konzumovanie cez pôst bolo zakázané.

 Zajačik bol už v minulosti zasvetený bohyniam jari v rôznych kultúrach.

Veľkonočný zajačik

Veľkonočný zajačik bol symbolom pohlavnej aktivity a bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti v rozličných kultúrach – gréckej, egyptskej aj čínskej. Niektoré historické zdroje tiež uvádzajú, že ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Tie potom ľuďom prinášali ochranu, a preto ich uctievali. V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako ,,maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“. Symbolizujú chudobných, skromných a pokorných. V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, kreslené postavičky v rozprávkach a pod. Toto spojenie vzniklo pravdepodobne preto, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka. Známy je tiež zvyk ,,naháňačky veľkonočných zajacov“, kedy dospelí schovávajú do záhrady čokoládové vajíčka, aby ich deti mohli hľadať.

 Svoje miesto si ako symbol Veľkej noci našiel aj baránok – symbol Krista.

Ďalšie veľkonočné symboly

K ďalším veľkonočným symbolom patria baránok, korbáč a ohne. V židovskej kultúre symbolizovali ovce Izraelitov ako členov ,,Božieho stáda“. Židia aj kresťania tiež často označujú Boha ako svojho pastiera. Obetovanie baránka pripomína pamiatku vyvedenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Pre kresťanov je baránok symbolom Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva. Pletenie prútov do tvaru korbáčov pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Dotyk vŕbového prútika a ženského tela znamenal odovzdanie plodivej sily. Zapaľovanie veľkonočných ohňov symbolizuje koniec zimy a začiatok jari a nového života. Aj veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa zapaľujú aj veľkonočné sviečky.