Opatrovateľka sa pri starostlivosti o seniora môže stať terčom neoprávnených obvinení, hnevu a nepríjemných poznámok. Takéto správanie je často následkom duševnej choroby seniora. Ako v takýchto situáciách reagovať?

Najčastejšie psychické choroby v starobe

S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje stav všetkých orgánov, vrátane mozgu. Môže byť poškodený v dôsledku rôznych chorôb, napr. Alzheimerova choroba spôsobuje degeneráciu mozgových buniek a ateroskleróza vedie k cievnym poruchám. Mozog sa môže poškodiť aj po úraze, v dôsledku nádoru v mozgu, infekčným alebo metabolickým ochorením. V starobe sa objavujú aj depresívne poruchy, ktoré vznikajú ako následok telesného ochorenia.

Opatrovateľka môže mať pocit že je neustále prenasledovaná, často je to však iba dôsledok psychickej poruchy seniora, ktorý svoje správanie nedokáže ovplyvniť.

Prejavy duševnej choroby

Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite. Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj poruchy spánku, nočné vychádzanie z izby alebo bytu, poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti. Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením. Duševná choroba sa môže prejavovať aj hlbokým a dlhotrvajúcim pohrúžením do seba, obmedzovaním kontaktu s inými ľuďmi, stratou záujmu o obľúbené činnosti, poruchami pamäte a nezáujmom naučiť sa niečo nové.  Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb. Môže sa objaviť afektívne správanie sprevádzané nervozitou, hnevom, krikom, obviňovaním.

Uvedomuje si senior svoju chorobu?

Pri niektorých duševných chorobách má senior na chorobu náhľad, pri iných si chorobu nielenže neuvedomuje, ale sa aj aktívne bráni označeniu za chorého. Ide najmä o seniorov trpiacich závažnými duševnými poruchami, ktoré sú spojené s bludnými predstavami a myšlienkami. Liečenie seniora, ktorý chorobu necíti a navyše si ju neuvedomuje, býva často komplikované. Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí.

Opatrovateľka môže byť zo správania často deprimovaná a bezradná, je však potrebné sa k tomu postaviť profesionálne a uvedomiť si, že takéto správanie vyvoláva seniorov psychický stav a nebrať si to osobne.

Aká je vhodná reakcia na správanie psychicky chorého seniora?

Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie.

Aká je prevencia pred duševnými chorobami?

Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život – pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika. Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám. Nie všetkým duševným chorobám sa dá predísť, ale ich včasné diagnostikovanie a skoré začatie liečby môžu na dlhý čas udržať dobrú kvalitu života.