14. októbra 2016 | autor: Solid Care | 5 komentárov
S touto situáciou sa stretla väčšina z nás, či už u klienta, alebo ju dôverne poznáme z vlastnej rodiny so skúsenosti so staršími rodinnými príslušníkmi. Snažíte sa seniorovi všestranne pomôcť, ale on odmieta. Prečo to robí a ako situáciu riešiť?
Odmietanie sociálneho kontaktu
Zdá sa vám, že senior s vami odmieta komunikovať? Mnohí seniori sa dobrovoľne stránia ľudí, aj keď vnútorne by boli radi so svojimi blízkymi. Dôvodom je to, že nechcú byť nikomu na príťaž alebo sa hanbia za svoj zdravotný stav. Mnohí cítia, že sa im zhoršuje sluch a pamäť, a preto sa radšej s inými nechcú rozprávať. Odchod do dôchodku je veľká zmena v živote, ktorá niektorých seniorov zasiahne aj emocionálne. Premýšľajú nad vlastnou hodnotou a tým, čo v živote má cenu a akú majú oni cenu pre ostatných. Najmä tí s nízkym sebavedomím si môžu namýšľať, že už svojej rodine nemajú čo ponúknuť a sú len príťažou.
Človek, ktorý bol doteraz zvyknutý robiť všetko samostatne, ťažšie príjma skutočnosť, že je odkázaný na pomoc druhých. Potrebuje čas sa s tým vnútorne vysporiadať.
Odmietanie hmotnej pomoci
Ďalším druhom odmietania je negatívny postoj k finančnej, materiálnej a inej hmotnej pomoci alebo pomoci v domácnosti. Pre mnohých ľudí, ktorí vstupujú do dôchodkového veku, je staroba synonymom pre nesamostatnosť a odkázanosť na druhých ľudí. Preto sa snažia sebe i ostatným dokazovať, že si vystačia sami a všetko zvládnu vlastnými silami. Možno vo vnútri by senior občas rád prijal pomoc, ale nedokáže sa s tým stotožniť. Za odmietaním pomoci môže byť aj strach, že ak rodina zistí, že sa nedokáže o seba úplne postarať, ,,odložia“ ho do domova dôchodcov. Preto sa mnohí seniori stavajú odmietavo aj vtedy, ak im chce rodina zabezpečiť opatrovateľku.
Odmietanie lekárskej pomoci
Odmietanie lekárskej pomoci, vyšetrenia a podrobenia sa liečbe najčastejšie pramení z toho, že senior sa nepovažuje za chorého. Je to typické najmä pre choroby postihujúce psychiku ako napr. Alzheimerova choroba alebo demencia. V prípade takéhoto stavu alebo ak senior ohrozuje seba a svoje okolie, je nutné okamžite konať, hoci niekedy aj proti jeho vôli. Takéto prípady sú veľmi chúlostivé a treba zabezpečiť čo najpokojnejší priebeh. Vopred sa obráťte na lekára a poraďte sa s ním o najvhodnejšom možnom postupe. Dajte si pozor, aby ste nestratili seniorovu dôveru. Ak je senior po psychickej stránke v poriadku a odmieta si pripustiť telesné problémy, môžete mu pomôcť v rozpoznávaní zmien, ku ktorým u neho dochádza a rozprávať sa s ním o nich.
Empatia je veľmi dôležitá a hrá kľúčovú rolu v akceptácii pomoci u seniora.
Ako pomôcť aj napriek odmietnutiu
Aj keď senior odmieta pomoc, je dôležité, aby vedel, že ho máte radi a v prípade potreby sa na vás môže kedykoľvek obrátiť, hoci aj o pol roka. Vyhnite sa vyhrážaniu typu ,,toto je poslednýkrát, čo ťa prosím“ alebo ,,keď so mnou nebudeš hovoriť teraz, viac to s tebou skúšať nebudem“. Seniorovi aj napriek odmietnutiu venujte dostatok pozornosti, zapájajte ho do aktivít a nenechávajte ho osamote.
Je dobré, pokiaľ sa dá so seniorom o jeho probléme rozprávať. Povedzte mu o svojich obavách, vyjadrite mu podporu a povzbuďte ho k vyhľadaniu pomoci. V komunikácii sa najlepšie osvedčuje trpezlivý prístup bez nátlaku. Pokúste sa mu pomôcť použitím jednoduchých viet: Chcem ti pomôcť, ale neviem ako, povedz mi, čo potrebuješ. Každá snaha je prejavom záujmu a to je pre seniora liekom samo o sebe. Niekedy je totiž menej viac. Ak ste seniorovi oporou a ak ste pripravení poskytnúť mu to, čo potrebuje, robíte to najviac, čo urobiť môžete.
Strach a nedôvera.
Mnohí uvažujú v súvislosti s opatrovateľkami takto : ja som vychovala svoje deti. Obetovala som im svoj život, majetok….v zdraví, chorobe, v radosti aj v nešťastí. Tak prečo mi to oni nechcú teraz vrátiť ? Prečo ma hodia do rúl úplne cudzej osobe ? (Sú to konkrétne slová dvoc mojich klientov v Rakúsku. Tretia osoba to síce nepovedala, ale presne tak cítila. ) Žiaľ, nedokázala som s nimi ostať. Napriek obrovskému úsiliu som musela od nich odísť. Dôvod: povahová črta klienta v celom jeho živote. Egoizmus a sebaľutovanie, ktoré prešlo do šikanovania opatrovateľky. Kde sa vystrieda za rok 7-8 opatrovateliek, treba vyžiadať radu psychiatra a úzko spolupracovať s rodinou……..ak to budú chcieť akceptovať. Ďakujem.
Dobry den, v skratke… mama ma 94r, byva sama, nechce nikam z chalupy, starame sa len dve dcery o nu, obden za nou dochadzame s jedlom atd.. zijeme mimo bydliska, pre mna pracujucu, je to uz po 5tich rokoch zatazujuce, mam pozitivne vysledky z MMG, ostatni surodenci nemaju zaujem sa prestriedavat, mama nechce z domu. ako dalej? dakujem za radu.
Tak nez moj komentar schvalite, este dodam, UPvSaR mi zamietol ziadost _ prispevok na nu, po troch jej cievnych mozgovych prihodach, ma pravu ruku postihnutu, nema dostacujuci uchop, pravacka.. dala som si vypoved dva roky som nepracovala.. teda vycerpala som moznosti o starostlivost. Dakujem za odpoved.
Je obdivuhodné ako takúto náročnú situáciu zvládate už 5 rokov. Z Vašej správy ale vyplýva, že je čas na zmenu resp. iné riešenie tejto situácie. V tomto názore Vás akoby utvrdzujú aj Vaše zdravotné ťažkosti. Možností je viacero, je na dohode s Vašou mamou a súrodencami, či tým optimálnym riešením bude, že nájdete pre mamu opatrovateľku v rámci jej bydliska, či starostlivosť vie prebrať len Vaša sestra, či sa vie mama prípadne presťahovať k Vám alebo do Vašej blízkosti, prípadne ju umiestniť do domova dôchodcov. Je to citlivé a ťažké rozhodnutie, preto Vám prajeme veľa síl.