Imobilita je vážny zdravotný stav s mnohými obmedzeniami a komplikáciami. Ako sa čo najlepšie starať o imobilného seniora?

Čo je to imobilita?

Pod imobilitou rozumieme funkčný stav, pri ktorom senior nie je schopný stáť a chodiť, je pripútaný na posteľ alebo invalidný vozík a úplne odkázaný na opateru druhých ľudí. Imobilita je následkom vážnej poruchy zdravia a je pre seniora vážnym zdravotným rizikom.

Ako imobilita vzniká?

Imobilita vzniká ako následok viacerých chorôb ako skleróza multiplex, artróza, osteoporóza, reumatoidná artritída, Parkinsonova choroba, náhla cievna mozgová príhoda, chronické a degeneratívne ochorenia kostrového, svalového a nervového systému a pod.  Imobilita môže vzniknúť aj v dôsledku pádu alebo úrazu s trvalými následkami.

Ako sa imobilita prejavuje?

Imobilný senior sa nedokáže samostatne pohybovať, väčšinu času trávi v posteli alebo na invalidnom vozíku. Pri imobilite postupne dochádza k fyzickým a psychickým zmenám označovaných ako imobilizačný syndróm. Ide o negatívne reakcie tela a psychiky na dlhodobú nehybnosť.

Akú starostlivosť si nemobilný senior vyžaduje?

Senior si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Nedokáže sa sám najesť, umyť, prejsť na WC ani prezliecť. Je úplne odkázaný na pomoc opatrovateľky. Manipulácia so seniorom je často nesmierne náročná hlavne vtedy, ak nie sú k dispozícii pomocné zariadenia, ktoré by umožnili ľahší presun seniora z jedného miesta na druhé. Opatrovateľka preto musí byť telesne aj duševne zdatná, najmä ak seniora trápia spolu s fyzickými aj psychické choroby. Starostlivosť o imobilného pacienta si vyžaduje pravidelné polohovanie, prebaľovanie, správne zaobchádzanie s katétrom (využívaným pre odvod moču) a výživovou sondou a pod.

Pre seniora je dôležité necítiť sa vyčlenený zo spoločnosti, alebo z rodiny. Pravidelné návštevy rodiny urobia so psychikou divy.

Aké dôsledky a obmedzenia má imobilita na život seniora?

Dlhodobé pripútanie na lôžko je mimoriadne stresujúce a zaťažujúce pre ľudský organizmus. V rámci imobilizačného syndrómu dochádza k fyzickým zmenám, ku ktorým patria zmenšovanie svalovej hmoty následkom nečinnosti, zhoršenie funkcie kardiovaskulárneho systému a zvýšenie krvného tlaku a rizika mozgovej príhody. Zhoršenie srdcovej funkcie začína po 3 až 5 dňoch imobility. Pri dlhodobom pobyte na posteli dochádza  k zhoršenému dýchaniu, ktoré je plytké a vyžaduje väčšiu účasť brušných svalov pri dýchaní. Zhoršuje sa vyprázdňovanie močového mechúra, v ktorom sa hromadí moč, dochádza k inkontinencii a infekciám močového traktu. Senior má oslabenú chuť do jedla a problémy s vyprázdňovaním. Z hľadiska kožného systému imobilita spôsobuje tvorbu dekubitálnych vredov, na tele sa objavujú preležaniny a suchá ,,vločkovitá“ koža. Nehybnosť spôsobuje aj straty dusíka, bielkovín, sodíka, draslíka, fosforu, horčíka, síry a zinku, čo všetko vedie k zhoršeniu celkového zdravotného stavu. Imobilita sa odzrkadľuje aj na psychike seniora. Schopnosť pohybovať sa  totiž ovplyvňuje sebaúctu, ktorá u väčšiny ľudí závisí od pocitu samostatnosti, užitočnosti či potrebnosti. Starí imobilní ľudia môžu mať pocit bezmocnosti a cítia sa byť záťažou pre druhých. To vedie k sebaľútosti, apatii, neochote komunikovať, depresii, strachu, nepokoju, nervozite a niekedy aj agresivite.

Ako zmierniť tieto dôsledky a odstrániť obmedzenia?

Seniorovi sa snažíme vyplniť čas a priviesť ho na povzbudivé myšlienky. Ak je to možné, pobyt v posteli by mal byť skrátený na nevyhnutný čas. Seniora treba usadiť na invalidný vozík a presunúť ho do inej časti bytu alebo na čerstvý vzduch. Dbáme o to, aby boli uspokojené všetky jeho potreby a aby jeho izba bola príjemná, čistá a uprataná, pravidelne vetraná a s vhodnou izbovou teplotou. Opatrovateľka by sa mala o seniora dôkladne starať a všímať si aj tie najmenšie zmeny na jeho zdraví, aby sa predišlo zbytočným hospitalizáciám v nemocnici, ktoré sú veľmi stresujúce.

Ako tráviť voľný čas?

Aj napriek tomu, že senior je imobilný, jeho voľný čas nemusí pozostávať len z nehybnosti a ticha. Vyplniť voľný čas môže pozeraním televízie, počúvaním rozhlasu alebo audiokníh. Príjemne stráveným časom môže byť aj rozhovor s opatrovateľkou a členmi rodiny. Rodina by nemala na seniora zabúdať, ale mala by ho pravidelne navštevovať, aby sa necítil opustený a vylúčený z ich života.

Zdvihák je obrovská pomoc pre opatrovateľku a ušetrí množstvo fyzických síl.

Čo robiť?

Poloha imobilného seniora by sa mala meniť každé dve hodiny, ak je potrebné aj častejšie. Časté otáčanie a polohovanie znižuje množstvo stagnujúceho moču v obličkách a močovom mechúre a napomáha lepšiemu vyprázdňovaniu. Pravidelné polohovanie je aj prevenciou proti preležaninám. Posteľ pacienta by mala mať hladkú a pevnú podložku bez záhybov. Cvičenia hlbokých nádychov, výdychov a kašlania zlepšujú dýchanie. Prevenciou proti vzniku krvných zrazenín sú elastické pančuchy alebo bandáže, ktoré napomáhajú predchádzať nahromadeniu krvi v žilách dolných končatín. Ich dĺžka môže byť od palca po koleno alebo až po stehno. Seniorovi ich treba natiahnuť po predchádzajúcom ležaní v posteli s mierne zvýšenými končatinami. Pančuchy treba dvakrát denne sňať na 20 – 30 minút. Na prevenciu kardiovaskulárnych komplikácií vyvolaných imobilitou sú vhodné pohyby a cvičenia každého druhu (najmä s dolnými končatinami), otáčanie sa a iné pohyby v posteli. Patrí sem aj postupné zvyšovanie prednej časti postele. Cvičenia zároveň zmierňujú úbytok svalovej hmoty. Strava imobilného seniora by mala byť bohatá na množstvo proteínov, tukov a vlákniny.

Čo nerobiť?

Pri zmene ležiacej polohy na sediacu musí opatrovateľka seniora dvíhať, nikdy nie ťahať. Pacient nesmie dlho ležať v tej istej polohe, inak bude mať preležaniny. Pri starostlivosti o fyzickú pohodu seniora by opatrovateľka nemala zabúdať ani na jeho psychickú stránku. Seniora treba povzbudzovať a snažiť sa o zachovanie dobrej a optimistickej nálady.

Špeciálne pomôcky

Pri opatere imobilného seniora sa opatrovateľka môže stretnúť s rôznymi prístrojmi, ktoré jej uľahčia starostlivosť a presun seniora ako mobilné alebo stropné zdviháky a polohovacie postele alebo kreslá.