Vedeli ste, že na svete je celkom okolo 215 miliónov diabetikov, z toho iba 7,5 – 10% tvoria pacienti s diabetom typu I a najviac diabetikov žije v Spojených arabských emirátoch a to až 19,5%? Odpovede na dôležitejšie otázky sa dozviete v tretej časti seriálu „10 otázok o…“. Dnešný diel je venovaný diabetes mellitus, alebo cukrovke, s ktorou sa opatrovateľky pomerne často stretávajú.

Čo je cukrovka?

Cukrovka nazývaná aj diabetes mellitus je metabolické ochorenie, ktoré vzniká poruchou premeny a spracovania cukrov v organizme.

Ako choroba vzniká?

Telo pacienta nevytvára dostatočné množstvo hormónu inzulínu, ktorý spracováva cukor v organizme. Cukrovka môže byť spôsobená aj nedostatočnou schopnosťou buniek a tkanív spracovať cukor. Bunky nemajú dostatok receptorov, ktoré sú potrebné na vstup cukru do buniek a tkanív. Cukrovka patrí medzi ochorenia, pri ktorom je veľké riziko dedičnosti. Rozoznávame dva najčastejšie druhy cukrovky. Pri diabetese I. typu sa netvorí dostatok inzulínu v pankrease, čím sa zvyšuje hladina cukru v krvi. Tento typ cukrovky vzniká najčastejšie u detí a u dospievajúcich ľudí, môže sa však prejaviť aj nekôr, zvyčajne do 35 rokov života.

Pri diabetese II. typu môže byť inzulín produkovaný pankreasom v dostatočnom množstve, ale kvôli inzulínovej rezistencii sa cukor nedostáva do buniek a tkanív a tak zostáva jeho vysoká hladina v krvi. Tento typ cukrovky vzniká väčšinou pomaly a pacient dlho nepociťuje žiadne príznaky. Vyskytuje sa aj u mladých ľudí.

Meranie hladiny cukru je pomerne jednodchý úkon s okamžitým výsledkom

Ako sa choroba prejavuje?

Pri cukrovke I. typu zvyknú pacienti veľa piť, močiť, sú oslabení, neschopní veľkej duševnej ani fyzickej aktivity. Niekedy býva sprevádzaná nehojacimi sa hnisavými kožnými ochoreniami, chudnutím, infekciami v močovo-pohlavnej oblasti či zhoršením zraku. Prejavom cukrovky je aj strata citlivosti prstov dolných končatín alebo kŕče. Najzávažnejším prejavom je glykemický záchvat, ktorý sa prejavuje poruchami vedomia, dýchania, prípadne až upadnutím do kómy. V prípade hypoglykemie – nízka hladina cukru v krvi – sa objavuje veľký stres, silný hlad, slabosť alebo potenie. Hyperglykemia – vysoká hladina cukru v krvi – sa naopak prejavuje suchou kožou, častým močením, zvracaním a slabosťou. Pri cukrovke II. typu sú príznaky menej výrazné, tento typ často prebieha dlhý čas bez akýchkoľvek známok.

Akú starostlivosť pacient vyžaduje?

Pri zistenej vysokej hladine cukru v krvi je nevyhnutné začať liečbu inzulínom, pretože jeho nedostatok ohrozuje zdravie a život človeka. Dávkovanie inzulínu väčšinou v podobe inzulínových injekcií určí diabetológ. Pacient musí dodržiavať prísnu dietu, pravidelne jesť rovnaké dávky jedla a kontrolovať skonzumované množstvo povolených sacharidových jednotiek.

Inzulínové pero na ktorom sa dá nastaviť dávkovanie.

Aké má cukrovka dôsledky a obmedzenia v živote človeka?

Okrem pravidelného prísunu inzulínu injkečnou formou je obmedzením aj diéta, ktorú musí pacient dodržiavať. Odporúča sa, aby sa stravoval pravidelne šesť krát denne, čo závisí aj od inzulínového režimu. Inzulín sa podáva po jedle a dôležité tiež je, aby pacient netrpel hladom, čo by pre neho mohlo byť veľmi nebezpečné. Strava by mala byť energeticky pestrá a výdatná. Na začiatku choroby je potrebné vážiť dávky jedla na gramy. Potrebné je, aby dodržiaval pitný režim. Vhodné je piť minerálne vody, prírodné šťavy a čaje, pričom ale treba myslieť na to, že aj ony obsahujú sacharidy. Dobrý vplyn na priebeh choroby má aj zmena spôsobu života a aktívny pohyb.

Ako zmierniť tieto dôsledky, odstrániť obmedzenia?

V súčasnosti nepoznáme žiaden liek, ktorý by dokázal bunky obnoviť alebo im plne vrátiť funkciu. Lieky, ktoré sú k dispozícii, dokážu len korigovať priebeh ochorenia a znižovať výskyt komplikácií. Dôležitý je aktívny prístup pacienta k liečbe, pretože diéta, zníženie hmotnosti a šport, pomáha priebeh ochorenia zlepšiť. Pacient by sa mal vyvarovať cholesterolu a cukru.

Strava pre pacienta s cukrovkou musí byť pestrá a vyvážená.

Ako tráviť s pacientom voľný čas?

Počas voľného času sa snažíme vymyslieť pre pacienta aktívny program. Môžeme si s ním vyjsť na výlet do mesta, múzea či prírody alebo tráviť čas záhradkárčením. Prípadne ho inšpirovať k tomu, aby si zacvičil aj v domácnosti. Cukrovka nebýva chorobou, pri ktorej máva pacient obmedzené možnosti hýbať sa. Môže ho znemožňovať pohyb zvýšený telesná hmotnosť, ktorú práve trávením voľného času aktívnym spôsobom môžeme zredukovať.

Čo robiť?

Znažíme sa pomôcť pacientovi, aby znížil prísun cholesterolu. Jesť by mal najmä ryby, najvhodnejšie sú morské ako napríklad losos či makrela. Z mäsa sa odporúča hovädzina a chudé kuracie mäso. Vhodné je používať menej tučné syry, nízkotučné mlieko, nahradiť majonézu jogurtom a používať olivový olej namiesto slnečnicového. Cukrovkári by mali jesť orechy, pretože obsahujú omega kyseliny a sójové bôby, hrášok či strukoviny, ktoré pomáhajú zabraňovať vstrebávaniu cholesterolu z potravy do krvi. Dôležité je konzumovať veľa ovocia a zeleniny, pričom treba samozrejme dávať pozor na množstvo povolených sacharidových jednotiek. Dôležité je, aby pacient konzumoval zložené sacharidy, po ktorých glykémia nestúpa rýchlo, napríklad celozrnné pečivo, celozrnné cestoviny, celozrnná ryža či ovsené vločky.

Čo nerobiť?

Neodporúča sa vyprážať, konzumovať potraviny sladené medom, cukrom či pekárenské výrobky z bielej múky. Obmedziť treba prísun kuchynskej soli, vajíčok, masla, na pečenie nepoužívať stužené tuky a radšej sa vyhýbať konzumácii vnútorností. Lekári neodporúčajú jesť diasladkosti, pretože je v nich veľa tuku. Rovnako nebezpečný je aj alkohol, pretože  zvyšuje koncentráciu tuku v krvi a má tiež vysoký obsah kalórií.

Špeciálne požiadavky (pomôcky, strava, prístup…)

Pacientovi s cukrovkou treba viackrát denne pichať inzulínovú injekciu a starať sa, aby mal pravidelný prísun stravy. Lekár určí tiež počet sacharidových jednotiek, ktoré môže pacient skonzumovať a je potrebné dozerať na to, aby ich počet nepresiahol.