Jedného dňa sa zobudíte a neviete, kto ste, kde ste, ako ste sa sem dostali, a kto je ten cudzí človek v zrkadle. Pre niekoho to znie možno ako začiatok sci-fi románu, no sú aj ľudia, pre ktorých je to smutná a frustrujúca realita. Čo sa s nimi deje? Čítajte ďalej a zorientujte sa v téme symptómu dezorientácie.

Čo je dezorientácia?

Podobne ako pri demencii, nejde o konkrétne ochorenie, ale o symptóm, ktorý sa vyskytuje pri rozličných chorobách, prípadne ako dôsledok úrazov. Označujeme tak stav, kedy pacient stráca schopnosť orientovať sa v čase a priestore.

Ako vzniká?

Dezorientácia býva najčastejšie sprievodným javom Alzheimerovej choroby. Môže však mať aj rozličné iné príčiny – napríklad nedokrvenie v dôsledku infarktu mozgu, jeho poškodenie z dôvodu nádoru, či silnej intoxikácie (psychotropné látky…) v minulosti.

Aké sú typické prejavy dezorientácie?

Človek zvyčajne stráca najskôr orientáciu v čase, neskôr v priestore a nakoniec v osobách. V prvom prípade si pacient pletie minulosť a prítomnosť, nevie, aký je rok, mesiac, deň, prípadne má problém rozlíšiť, čo sa stalo včera a čo pred mesiacom, čo pred hodinou a čo pred piatimi. Často „žije v minulosti“, napríklad rozpráva o mŕtvych, akoby žili. Priestorová dezorientácia sa prejavuje zmätenosťou v cudzom a neskôr aj v známom prostredí, pacient napríklad nevie nájsť kuchyňu, či kúpeľňu vo svojom byte. K tomu sa pridružuje neschopnosť rozoznávať osoby, často si do nich projektujú niekoho iného (napríklad opatrovateľku považuje za svoju manželku; vnukov za synov a podobne), dokonca sa stáva, že pacient nespoznáva vlastný obraz v zrkadle.

 Dezorientácie môže prísť náhle a postihnutý sa zrazu „ocitne“ v cudzom prostredí, ktoré je by mu bolo za normálnych okolnotí známe.

Ako vplýva dezorientácia na život pacienta?

Vzhľadom k tomu, že pacient sa stráca či už v čase alebo priestore, často prestáva dôverovať svetu, dokonca aj svojim najbližším, čoho následkom sa ešte viac uzatvára – sústredí sa iba na to, čo dôverne pozná – odmieta prijímať nové poznatky, spoznávať nových ľudí, čím len ďalej zhoršuje svoj stav. Nechce si pripustiť, že zabúda a často sa stáva, že sa to snaží maskovať. Neraz si nepripúšťa, že niečo urobil, veď on si to nepamätá. Niekedy zas vyplávajú na povrch traumy z minulosti, ktoré vníma ako akútny problém. Dezorientáciu často sprevádza demencia, depresia, agresivita, nespavosť, apatia a ďalšie syndrómy, čím sa stáva ešte náročnejšou pre takto postihnutého človeka, aj pre tých, čo ho opatrujú.

Prečo je dezorientácia nebezpečná?

V bežnom živote sa často vyskytujú situácie, ktoré pre dezorientovaných seniorov predstavujú problém. Pre ľudí s touto poruchou je napríklad časté blúdenie – odídu z domu a nevedia trafiť naspäť. Nedokážu dodržiavať pravidlá cestnej premávky. V stresových situáciách sa niekedy dostanú až do stavu delíria. Inokedy si neuvedomujú čas, zabúdajú na pravidelný pitný režim, stravovanie, hygienické návyky, či činnosť, ktorú rozrobili. Často sa stávajú obeťou rôznych podvodníkov a „šmejdov“, ľahko uveria cudziemu človeku, že je ich blízkym, zároveň však dokážu byť chorobne podozrievaví až paranoickí.

Dezorientovaní seniori čato nespoznávajú známe hlasy a osoby.

Akú starostlivosť si vyžaduje dezorientovaný pacient?

Dezorientácia sa nedá liečiť, môžeme len zmierniť a spomaliť jej priebeh. V boji s ňou platia rovnaké zásady ako pri demencii a Alzheimerovej chorobe. Pacienti si vyžadujú neustály dohľad. Existujú rôzne terapeutické metódy, ktoré sa odporúčajú pri starostlivosti – napr. metóda bazálnej stimulácie, validačná terapia. Viac o nich sa dozviete na internete, alebo v odbornej literatúre.

Čo robiť?

Opatrovateľ by mal byť sprievodcom pacienta vo svete, ktorému ten čoraz menej rozumie. Preto sa odporúča napríklad už hneď ráno si s pacientom zopakovať základné pojmy – ako sa volá, kto sa o neho stará, aký je deň, rok, ročné obdobie. Rovnako by mala prebiehať komunikácia počas celého dňa – na pacientov stav dobre vplýva, ak o neho niekto prejavuje záujem. Dôležité je dodržiavať pravidelný denný režim.

Čo nerobiť?

Ak pacient rozpráva bludy, vymýšľa si, či nechce akceptovať realitu – nie je dobré mu protirečiť a každú chvíľu ho opravovať. Iba by to zvýšilo jeho zmätok. Lepšie je odviesť pozornosť na inú tému a neskôr mu nenápadne podsunúť správnu informáciu. Dôležité je tiež nenechávať ho osamote.

Osoby s dezorientáciou nie je dobré aj s bezpečnostných dôvodov nechávať osamote.

Ako tráviť voľný čas?

Aktívne trávenie voľného času pacientom prospieva. Vhodné je cvičenie na prekrvenie celého tela, prípadne veku a kondícii primeraná fyzická aktivita. Taktiež sú vhodné rôzne hry, pokiaľ je opatrovaný senior schopný pamätať si pravidlá. U ľudí trpiacich dezorientáciou sa často vyskytuje apatia, preto je potrebné zaujímať sa o nich a nabádať ich k aktivitám.

Sú nejaké špeciálne požiadavky na opatrovateľa?

Pevné nervy, trpezlivosť a psychickú odolnosť. Niektorí ľudia trpiaci demenciou totiž môžu mať k opatrovateľom veľmi vyhranené postoje – jedni ich považujú za votrelcov, akési ohrozenie; iní v nich môžu vidieť zosnulú manželku, či inú osobu zo svojej minulosti.