V druhom článku zo série „10 otázok o…“ vám Solid Care prináša pohľad na to čo je mozgová príhoda a ako sa starať o pacienta, ktorého mozgová príhoda postihla. Či už cestujete opatrovať pacienta s mozgovou príhodou do zahraničia, alebo sa staráte o rodinného príslušníka s týmto postihnutím, dostatok informácií je základ k tomu, aby ste vedeli pacientovi poskytnúť adekvátnu opateru.

Čo je mozgová príhoda?

Mozgová príhoda, porážka alebo mŕtvica je ochorenie, ktoré vzniká upchatím alebo prasknutím mozgovej cievy. Poznáme dva druhy cievnej mozgovej príhody – ischemickú a hemoragickú. Pri tej prvej sa časť mozgu, ktorú cieva zásobuje, nedokrvuje, čo zapríčiňuje odumieranie mozgových buniek. Pri hemoragickej mozgovej príhode sa cieva roztrhne, následne začne krvácanie do mozgu alebo jeho okolia. Pri mozgovej príhode hrá proti nám čas. Hneď po prvých príznakoch treba vyhľadať lekársku pomoc, čím môžete predísť úmrtiu či neskorším komplikáciám a ťažkým následkom.

Ako choroba vzniká?

Cieva sa postupne zanáša tukovými usadeninami, pričom sa zužuje až sa napokon celkom znepriechodní alebo upchá odtrhnutým aterosklerotickým plátom alebo trombom. Časť mozgu, ktorú cieva zásobuje, sa nedokrvuje a mozgové bunky postupne odumierajú. Mozgovej príhode často predchádza ateroskleróza, čiže ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol.

Cievna mozgová príhoda postihuje zväčša ľudí so zlou životosprávou, ktorí prijímajú väčšie množstvo tukov, ľudí s vysokým krvným tlakom, či vysokou hodnotou cukru v krvi alebo fajčiarov. Rizikom vzniku choroby je aj vysoká zrážanlivosť krvi či genetická predispozícia. V nižšom veku postihuje najmä mužov, pretože ženy pred ňou čiastočne chráni produkcia estrogénu. Do piatich rokov od vynechania menštruácie sa však počet prípadov cievnej mozgovej príhody u oboch pohlaví postupne vyrovnáva.

Ako sa choroba prejavuje?

Príznaky mozgovej príhody je pomerne jednoduché rozpoznať, pretože bývajú veľmi nápadné. Prejavuje sa napríklad tŕpnutím tváre, rúk alebo nôh najčastejšie na jednej strane tela. Často ju môžete spoznať aj podľa toho, že pacient má problém vyslovovať alebo artikulovať správne slová, zasekne sa v reči, nevie sa vyjadriť alebo zrazu začne hovoriť navzájom nesúvisiace slová. Môže sa mu zmeniť symetria tváre či tela tak, že mu napríklad zrazu poklesne kútik úst alebo začne zrazu škúliť, prípadne nevidieť na jedno oko. Častým príznakom býva ochabnutie jednej ruky alebo nohy, závraty, upadanie do bezvedomia, strata rovnováhy či nekoordinovanosť pohybov. Výstrahou je aj náhla silná bolesť hlavy alebo zvracanie. Akonáhle spozorujete na pacientovi niektorý zo spomenutých príznakov, nečakajte, že sa situácia sama zlepší. Treba konať veľmi rýchlo a okamžite zavolať záchranku, krvácanie do mozgu má totiž veľmi rýchly priebeh. Čím skôr pacient s cievnou mozgovou príhodou dostane liečbu, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa predíde dlhodobému poškodeniu mozgu. Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode je dôležité, aby pacientovi do troch hodín vykonali špeciálnu liečbu – trombolýzu. Mnohí ľudia sa po tejto liečbe zotavia veľmi dobre, dokonca bez vážnych následkov.

Akú starostlivosť pacient vyžaduje?

Po cievnej mozgovej príhode dochádza k niektorým úpravám prirodzene, tak ako sa mozog sám hojí. Pre pacientov je však dôležité začať čím najskôr s rehabilitáciou, ktorá pomáha prekonať problémy spôsobené poškodením určitých oblastí mozgu. Úroveň rehabilitácie závisí od vážnosti poškodenia mozgu. Avšak už v akútnom stave je potrebné venovať zvýšenú pozornosť prevencii pred zatuhnutím svalov a väzov. Pacienta neskôr treba postupne naučiť nadvihovať sa na lôžku, pretáčať sa na zdravú a chorú stranu, posadiť sa, starať sa o vlastnú hygienu, jedlo či obliekanie. Pri poruchách reči je dôležitá logopedická rehabilitácia. V prípade ťažkého ochorenia býva potrebná aj psychologická rehabilitácia.

Aké má mozgová príhoda dôsledky a obmedzenia v živote človeka?

Obmedzenia sa odvíjajú od miery poškodenia mozgu. Po slabej mozgovej príhode si pacient často nevie spomenúť na niektoré slová, má problémy s výslovnosťou, či porozumením reči. Pacient môže mať poruchy motoriky, často si neuvedomuje jednu polovicu tela, zhorší sa mu stabilita sedu, stoja alebo chôdze. Problém môže mať aj s prehĺtaním tekutín či jedla. Často sa vyskytujú aj ťažkosti so zrakom, poruchy videnia, máva problém s pamäťou, myslením a riešením problémov. Ak príhoda výrazne poškodí mozog pacienta, môže zostať výrazne ochrnutý či stratiť schopnosť rozprávať a artikulovať.

Ako zmierniť tieto dôsledky, odstrániť obmedzenia?

Po vážnej mozgovej príhode je potrebné dbať na to, aby pacient venoval veľa času rehabilitácii. Pacient by mal precvičovať ochrnuté časti tela, pravidelne návštevovať kúpele a cvičiť aj priamo v termálnej vode. Po strate reči by mal navštevovať logopedické rehabilitácie a precvičovať artikuláciu. Po slabej mozgovej príhode sa pacient môže zotaviť veľmi rýchlo, avšak po ťažkej môže zotavovanie trvať aj niekoľko rokov. Je potrebné mať veľa trpezlivosti a tvrdo pracovať, pokiaľ pocítite prvé pokroky.

Ako tráviť s pacientom voľný čas?

V prípade straty reči sa vo voľnom čase s pacientom rozprávame, aby si opakoval slová a ich výslovnosť. V prípade motorických porúch, napríklad ochrnutia rúk, by mal pacient získať náhradné zručnosti, ako je písanie druhou rukou. Pacientovi pomáhame v cvikoch a pohybovej rehabilitácii. Dôležité tiež je, aby sa naučil byť opäť sebestačný pri obliekaní, hygiene, či príprave jedla.

Čo robiť?

Pacientovi po prekonaní mozgovej príhody sa treba veľa venovať a byť pri ňom trpezlivý. Dôležité je, aby sa pacient veľa hýbal a rehabilitoval, v čom mu môžeme pomáhať. Taktiež majú veľký význam logopedické cvičenia, ktoré s pacientom pravidelne precvičujeme. Pri poruchách motoriky sa často stáva, že sa musí pacient naučiť písať druhou rukou a preto si s ním môžeme napríklad písať denník. Liečba napreduje zvyčajne veľmi pomaly, z čoho môže byť pacient často frustrovaný. Pri každom, aj tom najmenšom pokroku je preto dôležité pacienta chváliť a pomáhať mu nadobudnúť stratenú sebadôveru.

Čo nerobiť?

Pacienta netreba nechávať osamote. Po prekonaní mozgovej príhody je dôležité, aby bol pacient neustále pod dohľadom. Často sa stáva, že po prvej mozgovej príhode sa onedlho vyskytne ďalšia. Napriek tomu, že je vhodné vykonávať s pacientom neustále rozličné aktivity, treba myslieť aj na jeho osobné pocity a netreba ho preťažovať.

Špeciálne požiadavky (pomôcky, strava, prístup…)

Keďže mozgová príhoda býva často následkom nezdravého stravovania, je potrebné, aby sme z jedálníčka pacienta vylúčili mastné jedlá a minimalizovali príjem alkoholu. Pacient by mal prestať fajčiť, pravidelne mu treba kontrolovať krvný tlak a chodievať na prehliadky k lekárovi, ktorý mu bude sledovať hladinu cukru a cholesterolu v krvi. Pri liečení následkov z mozgovej príhody je potrebné mať najmä veľa trpezlivosti, pretože vyliečenie je zdĺhavé a vyžaduje veľa osobnej zaangažovanosti, motivácie a vnútornej sily.