Vedci o nej každý mesiac napíšu desiatky článkov a štúdií. Napriek tomu stále nepoznáme jej príčiny, ani účinný liek. Parkinsonovou chorobou trpeli pápež Ján Pavol II., boxer Muhammad Ali, aj slávny maliar Salvador Dalí. A často sa s ňou stretávajú aj profesionálni opatrovatelia.

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonovou chorobou označujeme chronické ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré napáda časť stredného mozgu nazývanú substantia negra. V nej sa nachádzajú bunky, ktoré produkujú dopamín nevyhnutný k prenosu signálov v mozgu. Choroba súvisí s úbytkom týchto buniek. Nedostatok dopamínu spôsobuje, že neuróny sa vymknú spod kontroly a pacient nedokáže dostatočne ovládať svoje svaly.

Ako choroba vzniká?

Choroba postihuje rovnako mužov aj ženy, priemerný vek nástupu je okolo 60-ky, ale prvé príznaky sa môžu vyskytnúť aj oveľa skôr. Príčiny tohto ochorenia sú zatiaľ neznáme. V malej časti prípadov je preukázaná genetická predispozícia. Za rizikové faktory sú považované úrazy hlavy, či vystavenie pesticídom.

Ako sa ochorenie prejavuje?

Najčastejšími príznakmi sú:  triaška rúk, nôh, prípadne tváre; spomalenie pohybov; stuhnutosť svalov; nestabilita a zlá koordinácia. Sprievodnými javmi ochorenia sú aj duševné poruchy – depresie, úzkosť, nespavosť, ale napríklad aj demencia. Parkinsonova choroba patrí medzi progresívne degeneratívne ochorenia, čo znamená, že časom sa zvyčajne zhoršuje. Pokročilé štádium je charakteristické náhlymi zmenami stavu pacienta – zo stabilného do stavu stuhnutosti (tzv. „on“ a „off“ fázy). Vyskytujú sa aj mimovoľné pohyby.

Pacient potrebuje podporu blízkych

Akú starostlivosť si pacient vyžaduje?

Liek na Parkinsonovu chorobu zatiaľ nepoznáme. Dokážeme však účinne potláčať príznaky choroby podávaním látok, ktoré sa v mozgu premenia na dopamín(levodopa), alebo látok, ktoré sa viažu na dopamínové receptory (agonisti dopamínu). Keďže levodopa sa v mozgu rýchlo odbúrava, kombinuje sa s látkami, ktoré jej účinok predlžujú. Väčšinou sa farmaceutická liečba podáva v podobe tabliet, v pokročilých štádiách sa však využívajú aj infúzie priamo do tenkého čreva pomocou špeciálnej intestinálnej pumpičky. V prípade poctivého dodržiavania liečby je stav pacientov subjektívne prijateľný – preto je dostatočný prísun liekov nesmierne dôležitý.

 Prísun liekov zmierňuje symptómy choroby.

Aké to má choroba dôsledky na život človeka?

Parkinsonova choroba znamená pre človeka množstvo obmedzení a komplikácií. Mnohým pacientom najmä v pokročilej fáze ochorenia, robia ťažkosti aj pomerne jednoduché úkony – žuvanie, prehĺtanie, rozprávanie, chôdza. Rovnako problematické sú hygiena, či vyprázdňovanie. Pacienti si preto vyžadujú častú asistenciu a dohľad.

Ako zmierniť obmedzenia?

Základom je poctivé dodržiavanie naordinovanej liečby. Vďaka nej sa snažíme vyhnúť tzv. „off“ fáze – kedy nastáva znehybnenie pacienta. Rehabilitačné cvičenia zas pomáhajú zlepšiť pohyblivosť kĺbov, zmierniť stuhnutosť svalov a prekrviť organizmus.

 Rehabilitačné cvičenia na prekrvenie organizmu sú veľmi vhodné.

Ako tráviť voľný čas?

Rehabilitačné cviky, plávanie, prechádzky – to všetko napomáha v potláčaní príznakov tohto ochorenia. Ideálne cvičenie je krátke, ale intenzívne – keď bolí, treba prestať. Rovnako vhodné je zapájať  pacienta do bežných aktivít – samozrejme do tej miery, v akej to dovoľuje jeho zdravotný stav. Pre ľudí trpiacich touto chorobou je tiež veľmi dôležité neuzatvárať sa, udržiavať sociálny kontakt, mať nejaké spoločenské vyžitie.

Čo robiť?

Okrem pohybu sú dôležité dychové cvičenia, keďže parkinsonici často dýchajú krátko a plytko. Vhodná je tiež masáž – najmä šije a chrbta, ktorá telo prekrvuje a uvoľňuje svalstvo. V domácnosti sa snažíme odstrániť zbytočné prekážky, nebezpečné predmety, prekryť ostré hrany a rohy. Odporúča sa zdravá a vyvážená strava a presný denný režim. Pre opatrovateľa je dobré viesť si poznámky o stave a problémoch pacienta – uľahčí to komunikáciu s lekárom.

Netreba zanedbávať socializáciu a aktivity, ktoré pacient zvládne.

Čo nerobiť?

V prvom rade nerobíme s pacientom nič, pri čom sa používajú nebezpečné, alebo ostré nástroje. Pri cvičeniach a aktivitách treba byť trpezlivý, preto sa nikdy neponáhľame. Pacienti trpiaci Parkinsonovou chorobou potrebujú na všetko trochu viac času. Tomu treba prispôsobiť celkový denný rytmus. Pacientovi pomáhame až vtedy, keď danú úlohu očividne sám nezvládne. Zároveň sa však snažíme príliš ho nevysiliť. A čo je dôležité – do aktivít ho nikdy nenútime.

Aké sú špeciálne požiadavky na opatrovateľa?

Pri problémoch so žuvaním a prehĺtaním je dôležité podávať mäkkú, na drobné kúsky pokrájanú, prípadne rozmixovanú stravu. U pacientov, ktorí trpia depresiou sa vyžaduje citlivý prístup, povzbudzovanie, pozitívne myslenie.