Podobne ako na Slovensku, aj v Nemecku sa 6. decembra slávi Sviatok sv. Mikuláša. V Nemecku sú zaužívané názvy der Nicolaustag alebo Das Fest des heiligen Nikolaus (Sviatok sv. Mikuláša).

Svätý Mikuláš, tiež známy aj ako Mikuláš z Myry sa narodil v roku 270 n. l. na území dnešného Turecka do bohatej gréckej kresťanskej rodiny. Stal sa z neho veľmi obľúbený biskup, ktorý pomáhal prenasledovaným kresťanom za vlády rímskeho cisára Diokleciána. Vďaka svojmu bohatstvu vykúpil mnoho odsúdených kresťanov a dal postaviť aj nemocnicu. Jeho najznámejším činom je zachránenie troch dcér, ktorým otec nemohol zaplatiť veno a tak hrozilo, že sa z nich stanú prostitútky. Keď sa to Mikuláš dozvedel, v noci položil na okno ich domu mešec peňazí. Svoj čin zopakoval aj ďalšiu noc. Na tretiu noc ho počkal otec troch dcér, aby sa mu za peniaze poďakoval. Práve takto vznikla tradícia dávania darčekov na 6. decembra, v deň Mikulášovej smrti.

Tradícia rozdávania darov na sv. Mikuláša siaha už do veľmi dávnych čias.

Mikulášske zvyky

Z 15. storočia pochádza zvyk Schiffchensetzen. Z papiera alebo iného podobného materiálu sa vytvorili mikulášske lodičky, do ktorých mal Mikuláš vložiť darčeky a sladkosti. Dôvodom pre stavanie lodičiek z papiera bol fakt, že sv. Mikuláš je aj patrónom námorníkov. V mladosti totiž Mikuláš absolvoval cestu loďou z Alexandrie do Myry, počas ktorej údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Dnes je už stavanie papierových lodičiek veľmi zriedkavé a deti kladú do okna najmä vyčistené topánky, pančuchy alebo taniere. Pančuchy sa zvyknú vešať na krb, topánky dávajú deti do okna a tanier kladú oproti dverám. Mikuláš ich v noci naplní orechmi, mandarínkami, čokoládou, perníkmi a ďalšími sladkosťami. V niektorých častiach Nemecka sa ešte dodržiava stará tradícia, pri ktorej deti naplnia topánky mrkvou a senom, aby nakŕmili koňa sv. Mikuláša. Okrem toho sa ráno zvykne podávať aj z kysnutého cesta pečený Gebildbrot.

 V minulosti sa na sv. Mikuláša stavali papierové lodičky.

Dobré a zlé deti

V mnohých príbehoch sa Mikuláš s deťmi stretáva osobne. Požehnáva a chváli dobré deti a tie zlé karhá, alebo trestá korbáčom. O dobrých i zlých skutkoch detí číta Mikuláš z tzv. zlatej knihy (Goldes Buch). V mnohých rodinách sa za Mikuláša prezlečie niektorý člen rodiny a pýta sa detí, či celý rok poslúchali. Typický Mikuláš nosí biskupské rúcho a čiapku, má dlhú bielu bradu, v ruke biskupskú palicu a zlatú knihu. Rôzne mikulášske akcie organizujú aj školy a detské centrá.

Mikulášov pomocník Knecht Ruprecht

Mikuláša často sprevádza jeho pomocník Knecht Ruprecht, ktorý je slovenskou obdobou čerta. Má začmudenú tvár, špinavé potrhané oblečenie, reťaze, v ruke drží palicu a vrece. Predstavuje diabla, ktorý zastupuje zlo, ale je spútaný pre dobrú vec pod dohľadom Mikuláša. Jeho úlohou je deťom naháňať strach, aby oľutovali zlé skutky a v budúcnosti robili len dobro.

 Varené vínko a pečené jablká nemôžu chýbať pri rodinnom posedení na sv. Mikuláša.

Mikulášske posedenie

Často po odchode Mikuláša si deti rozbaľujú sladkosti a celá rodine sedí pokope, dospelí pijú varené víno a rozprávajú sa. Gazdiná často pripravuje aj špeciálnu pochúťku – pečené jablká. Sú to kyslé jablká, z ktorých sa vylúpnu jadrá a naplnia sa cukrom, orechmi a hrozienkami. Pečú sa asi 25 minút a podávajú sa s vanilkovým krémom.