Starnutie je prirodzený jav, ktorému sa nikto z nás nevyhne. Ide o zložitý proces, ktorý zapríčiňuje biologické zmeny a zhoršenie fyziologických a metabolických funkcií. Prečo vlastne starneme a čo všetko o starnutí vieme? 

Teórie starnutia

Starnutie je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov ako genetika, životný štýl a prostredie, v ktorom človek žije. V súčasnosti existuje množstvo teórií starnutia, žiadny výskum však nepriniesol natoľko závažné dôkazy, ktoré by vysvetľovali, prečo ľudia vlastne starnú. K najrozšírenejším vysvetleniam starnutia patrí tvrdenie, že ľudia vekom strácajú schopnosť regenerácie. Poškodené bunky sa v priebehu života obnovujú a odumreté bunky sa nahrádzajú novými. S pribúdajúcim vekom sa táto schopnosť obnovy buniek zhoršuje. Poškodzuje a odumiera rovnaké množstvo buniek, ale obnova a pribúdanie nových je čoraz ťažšie a pomalšie. Ďalšou populárnou teóriou je teória morálneho opotrebenia. Spočíva v tom, že pri vzniku nových buniek, dcérske bunky dedia informácie od materských buniek. Tieto informácie obsahujú aj rôzne negatíva a poruchy. V priebehu života sa v tele vymení 8 – 15 generácií buniek, pričom posledná generácia je tak preťažená a obsahuje toľko porúch, že nedokáže pod takým tlakom ďalej fungovať a odumiera.

Rôzne pohľady na starnutie

Na otázku, čo je to starnutie, dostaneme rozličné odpovede od biológov a lekárov podľa toho, akému odboru sa venujú. Biológ sa zaoberá starnutím ako stavom, lekára zaujímajú skôr aspekty, ktoré sú so starnutím spojené. Pre kardiológa je starnutie synonymom pre poškodené srdce a cievy, neurológ povie, že starnutie je spôsobené zníženým počtom neurónov. Ak sa spýtame na starnutie biológa, pravdepodobne odpovie otázkou, či sa pýtame na starnutie na molekulárnej alebo bunkovej úrovni, či na starnutie organizmu ako celku. Už len na základe týchto pohľadov si dokážeme predstaviť, aký je starnutie zložitý a komplexný proces a úplne mu porozumieť si zrejme bude vyžadovať ešte niekoľko desaťročí nepretržitého vedeckého bádania a lekárskeho skúmania.

Staroba = choroba?

Hoci pri slove staroba sa nám môže v mysli vybaviť celý rad chorôb, samotné starnutie nie je považované za chorobu. Isté však je, že starnutím človek stráca silu a energiu, zhoršuje sa mu pamäť, oslabujú zmysly, šedivie. Starnutím dochádza u človeka k zmenám na orgánoch a tkanivách, v bunkách i v spojive, ktoré drží bunky pokope. Menia sa aj molekuly, z ktorých sú bunky zložené. K akým telesným zmenám dochádza v starobe?

Seniori majú zväčšenú stenu srdca a zároveň je srdcový sval menej efektívny. Aorty sa stávajú silnejšie, tuhšie a menej pružné. Srdcová frekvencia sa pomalšie vracia do normálu po cvičení alebo inej namáhavej aktivite. Zhoršuje sa schopnosť regulovať telesnú teplotu. Pribúdajúcim vekom sa kosti stávajú tenšie a menej odolné, kĺby sú tuhšie a menej pružné. Chrupavky začínajú slabnúť rovnako ako svalová hmota, ktorá stráca na objeme.

V starobe sa spomaľuje tráviaci systém a ubúda množstvo tráviacich štiav. V mozgu a mieche klesá počet nervových buniek. S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje aj kvalita sluchu a zraku. Sietnica sa stenčuje, šošovky strácajú jas. Ušné bubienky sú silnejšie, steny zvukovodu tenšie. Starnutie sa prejavuje aj stratou kožnej elasticity, čo vedie k tvorbe vrások. Potné žľazy produkujú menej potu. Nechty rastú pomalšie, vlasy šedivejú a vypadávajú vo väčšom množstve.

K ďalším typickým príznakom starnutia patria oslabená imunita a tým aj zvýšená náchylnosť na infekcie a vírusy. V staršom veku ľudí trápia kĺbové zmeny a artritída. U mnohých seniorov dochádza k miernemu poklesu výšky a zhrbenej postave. Pohyb je spomalený a obmedzený, znižuje sa celková energetická úroveň, zhoršujú sa reflexy a koordinácia, vyskytujú sa aj ťažkosti s udržaním rovnováhy. Seniorov môžu trápiť zápchy a močová inkontinencia. Dochádza k spomaleniu mozgových funkcií, myslenia i pamäte.

Aj napriek zhoršujúcim sa životným funkciám nemusí byť jeseň života obdobím strádania, apatie a smútku. Mnohí seniori dokazujú, že aj starobu si človek dokáže užiť, môže žiť aktívne a venovať sa veciam, ktoré má rád. Podstatné je zachovať si pozitívne myslenie a poctivo dbať o vlastné zdravie.