Hore

Senior – kto to vlastne je?

Kedy sa človek stáva seniorom? Začína staroba od určitého veku? Je slovo senior synonymom pre človeka na dôchodku? Na tieto otázky sa jednoznačné odpovede hľadajú ťažko, pretože oficiálny vek, kedy sa človek stáva seniorom, neexistuje. Názory sa rôznia a definícia seniora nie je vo svete jednotná. Odborníci rozlišujú tri druhy starnutia, a to biologické, sociálne a kalendárne starnutie. 

Biologické starnutie

V prípade biologického starnutia sa stále nedarí presne vystihnúť, prečo k starnutiu dochádza a čo to vlastne je. Vedci dokážu len označiť fyzické a psychické zmeny ako napr. ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi prejavujú. U väčšiny ľudí tieto biologické zmeny začínajú v období 60 – 75 rokov života, pričom ich ovplyvňujú rôzne faktory ako fyzický a psychický zdravotný stav, predošlé povolanie, životný štýl i vlastný vnútorný pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska začína staroba po 75. roku života.

Sociálne starnutie

Sociálne starnutie sa vyznačuje zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Významnou súčasťou sociálneho starnutia je splnenie určitého kritéria (najčastejšie odchod do dôchodku). Ide o sociálnu udalosť, ktorá je chápaná ako ukončenie jednej a začatie novej životnej etapy. Človek v tomto období prijíma nove sociálne role a statusy (napr. status seniora).

 „Vyzerám síce staršie, ale veľmi staro sa necítim. Ako to teda je?“

Kalendárne starnutie

Kalendárne starnutie sa určuje dosiahnutím určitého veku, pričom platí demografické pravidlo, že čím je obyvateľstvo staršie, tým je hranica starnutia vyššia. Z demografického hľadiska sa z človeka stáva seniorom, keď odíde do dôchodku. Je to približne okolo šesťdesiateho roku života, hranica odchodu do dôchodku sa však každým rokom zvyšuje.

Pohľad verejnosti

Starnutie posudzujú ľudia podľa rôznych kritérií. Patrí sem najmä fyzický stav, vek, strata duševnej sviežosti, neschopnosť postarať sa o seba, neschopnosť prispôsobiť sa zmenám, nástup do dôchodku, či narodenie vnúčaťa. Podľa mladých ľudí je rozhodujúci vek, podľa starších skôr schopnosť sa o seba postarať a zdravotný stav.
U mnohých, najmä mladých ľudí panuje názor, že odchod do dôchodku je hranicou, za ktorou už človeka nič nečaká. Nie je to však tak. Na človeka na dôchodku čaká množstvo voľného času, s ktorým môže naložiť podľa svojej vôle. Mnohí seniori aktívne trávia čas v seniorských kluboch, športujú, starajú sa o záhradu, venujú sa svojim záľubám, starajú sa o vnúčatá alebo cestujú. Niektorí aj napriek tomu, že dosiahnu dôchodkový vek naďalej pracujú.

 Rôzne sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi dodá pocit mladosti.

Tínedžeri pokladajú za starých už tridsiatnikov, pre zamestnávateľov sú to štyridsiatnici. Tridsiatnici si myslia, že staroba začína v 65 rokoch, 65-roční to tvrdia o veku 75 rokov. Kde je teda pravda? V skutočnosti platí, že človek je taký starý, ako sa sám cíti. Mnohí starí ľudia majú energiu a chuť do života na rozdávanie, že by často zahanbili aj dvadsaťročných. Dôležité je starnutím sa príliš nezaoberať a vychutnávať si, čo život prináša.

Veď ako povedal Georg Christoph Lichtenberg:

„Ničím nestarne človek rýchlejšie, ako neustálou myšlienkou na to, že starne.“

Zdieľajte:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Zaujal Vás tento článok?

Prihláste sa na ich odber priamo do Vášho mailu. Nezmeškáte tak žiadne aktuality!