Štedrý večer, tzv. Heiligen Abend alebo Svätý večer, je v Nemecku pracovný deň. Všetky obchody sú otvorené, obyčajne do 14-tej hodiny, a ulice sú plné ľudí, ktorí nakupujú darčeky. Väčšina z nich si berie na popoludnie voľno, aby sa pripravila na večer. Ženy chystajú slávnostné jedlo a muži s deťmi zdobia vianočný stromček.

O vyzdobenie stromčeka sa starajú najmä deti a muži.

Vianočný stromček ako symbol Vianoc k nám na Slovensko prišiel koncom 18. storočia práve z Nemecka, kde ako prví začali zdobiť stromčeky remeselníci vo svojich cechových domoch. Prvé tradičné ozdoby chudobných boli jablká a sladkosti, šľachta ozdobovala stromček pozláteným ovocím a postriebrenými sklenými guľami. Tradičné farby vianočných gúľ v Nemecku sú červená, zlatá a strieborná. Veľmi obľúbené sú  sviečky, strieborné alebo zlaté „vlasy“ tzv. Lametta, mašle, slamené hviezdy, drevené hračky a čokoládové figúrky. Nemci si potrpia na tradičné betlehemy, tzv. Krippe, ktoré dávajú pod stromček. Sú vyrobené prevažne z dreva a ich základom je Ježiško, Mária, Jozef, pastieri a zvieratá. Výber betlehemov je veľmi veľký a Nemci si zvyknú dopĺňať svoju zbierku figúrok každý rok na vianočných trhoch.

Tradičný drevený betlehem je v Nemecku veľmi obľúbnený.

Na Štedrý deň, popoludní, býva detská omša s jasličkovou slávnosťou tzv. Krippelspiel.  Na túto chodia okrem detí aj dospelí, ktorí z rôznych príčin nemôžu prísť na polnočnú omšu. Nemci majú špeciálny zvyk chodievať po tejto detskej bohoslužbe na cintoríny, aby navštívili hroby svojich príbuzných. Stretávajú sa tam celé rodiny, spievajú koledy, stavajú a zdobia na hroboch malé stromčeky a prajú si navzájom Fröhliche Weihnachten.

Po návšteve cintorína si celá rodina sadne k slávnostnému stolu. V Nemecku nemajú žiadne pravidlá na to, čo jesť alebo nejesť na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa odlišujú podľa jednotlivých oblastí. Možno budete prekvapení, ale tradičného vianočného kapra nájdete len v Bavorsku a v Bádensko – Wurtenbersku. Na severe sa najviac konzumuje zemiaková kaša s párkom. Na dedine je zasa zvykom jesť  ihneď  po polievke kysnuté koláče, tzv. Rohrnudeln. Vo viacerých rodinách sa stretnete s pečenými klobásami a kyslou kapustou. V domácnostiach  s deťmi je zvykom mať iba „rýchle jedlo“: klobásu so zemiakovým šalátom či pyré, aby si najmenší mohli čím skôr rozbaliť vytúžené darčeky. Tam, kde deti nie sú,  býva na večeru aj viacero chodov. V niektorých rodinách uprednostňujú pečenú hus, kačku či morku, údené mäso alebo syrové fondue. Obľúbené sú aj ovocné kompóty a rôzne zaváraniny.

Po slávnostnom jedle si Nemci doprajú koláčiky, vianočné štóly, marcipánové cukrovinky a varené víno. Nesmie chýbať ovocný šalát s likérom, ktorý sa podáva na záver večere. Milovníci mäsa si môžu pochutnať na tzv. Konšelskej mise. Na nej nájdu teplé i studené plátky pečeného bravčového a údeného mäsa, kačicu, hus, morku či biele klobásy. Od 18. storočia sa v Nemecku vypeká vaječné pečivo, ktorému sa hovorí „marcipán chudobných“ alebo Springle. Typickým nemeckým dezertom je jablkový závin s čerešňovým kompótom, známy je aj Christstollen (biskupský chlebíček), Lebkuchen (medovníky) a mandľový dezert.

Vyzdobený vianočný stôl.

Predtým, ako si členovia rodiny odovzdajú dary, čítajú  pri svetle sviečky vianočný príbeh a spievajú koledy. Najznámejšie sú  Stille Nacht, Heilige Nacht a O du fröhliche.

Stille Nacht, Heilige Nacht

Stille Nacht, heilige Nacht!

Alles schläft, einsam wacht

Nur das traute hochheilige Paar

Holder Knabe im lockigen Haar

Schlaf in himmlischer Ruh

Schlaf in himmlischer Ruh

Stille Nacht, heilige Nacht

Hirten erst kundgemacht

Durch der Engel Halleluja

Tönt es laut von fern und nah:

Christ, der Retter ist da

Christ, der Retter ist da

Stille Nacht, Heilige Nacht

Gottes Sohn, oh, wie lacht

Lieb‘ aus deinem göttlichen Mund

Da uns schlägt die rettende Stund

Christ, in deiner Geburt

Christ, in deiner Geburt

O du fröhliche

O du fröhliche, o du selige,

gnadenbringende Weihnachtszeit!

Welt ging verloren, Christ ist geboren:

Freue, freue dich, o Christenheit!

O du fröhliche, o du selige,

Gnaden bringende Osterzeit!

Welt lag in Banden, Christ ist erstanden:

Freue, freue dich, o Christenheit!

O du fröhliche, o du selige,

Gnaden bringende Pfingstenzeit!

Christ unser Meister, heiligt die Geister:

Freue, freue dich, o Christenheit!

K tradičnej vianočnej výzdobe patria aj tzv. krušnohorské pyramídy, Lichterpyramiden. Ich pôvod je spojený so zvykom, nosiť do domácností a kostolov vetvičky, stavať ich do tvarov pyramíd a navrch nastoknúť sviečku. Dnes sa vyrábajú pyramídy z dreva, ktoré sa otáčajú vďaka teplu z horiacich sviečok.

V niektorých rodinách majú deti zakázané vojsť do izby, v ktorej sa nachádza vianočný stromček. Až keď sa rozsvietia svetlá na stromčeku a otvoria sa dvere, môžu vstúpiť a rozbaliť si vianočnú nádielku. V Nemecku nosí darčeky Christkindl a v severných oblastiach Weihnachtsmann, vianočný muž. Ten má ryšavé fúzy i vlasy, dlhý šedý plášť s kapucňou. V jednej ruke má maličký ozdobený stromček a cez rameno veľký batoh s darčekmi. Vianočný muž cestuje na osedlanom divokom vetre. Predtým odnášal vo svojom vreci neposlušné deti. Pozor by si mali dať na neho aj niektoré ženy. Teraz, vraj už dobrácky starý muž, trestal neveru veľmi svojsky: poriadnym výpraskom metlou.

V južnej časti krajiny chodí do domácností Ježiško (Christkindl), v sprievode anjelov z neba. Túto tradíciu zaviedol v 16. storočí Martin Luther, ktorý ustanovil Ježiška za nositeľa darčekov a jeho narodeniny za deň obdarovávania, Bescherung. (Vo viacerých krajinách si ľudia dodnes vymieňajú darčeky 25. decembra doobeda.) V minulosti bolo zvykom, že Ježiško nosil deťom mešec s piatimi darčekmi: hračkou, sladkosťou, mincou, kusom oblečenia a pomôcku do školy. Ako asi všade, aj v Nemecku dostávajú najviac darčekov deti. Zvykom je, okrem rodiny, obdarovať aj svojich blízkych obchodných partnerov, najmä alkoholom a kalendármi.

Deti sa tešia hlavne na darčeky.

Typickým zvykom Vianoc je polnočná omša. V Nemecku sa obvykle posúva už na 22:30. Napriek tomu, že veľa Nemcov nechodí pravidelne do kostola, polnočnú omšu si nenechajú ujsť. Nasávajú tu pokoj, pravú vianočnú atmosféru a zbavujú sa predvianočného stresu z príprav. Kostoly sú slávnostne vyzdobené, nechýbajú tradičné vyrezávané betlehemy.

Prvý sviatok vianočný, 25.12, je v Nemecku „richtige Weihnachtfest“ a deň pracovného pokoja. V niektorých rodinách chodia doobeda do kostola a potom majú slávnostnejší obed. Na dedine je zvykom jesť ryžovú polievku s mäsom a hovädzie pečené s červenou kapustou. Od 19. storočia sa servíruje aj divina. V mestách sa pečie kura, hus, kačica alebo plnený moriak. V nemeckých domácnostiach sa najčastejšie pripravuje vianočná hus s červenou kapustou a guľatými knedlíkmi, známa ako Martinská hus.

Vianočná hus s červenou kapustou a guľatými knedlíkmi, alebo aj „Martinská hus“.

Druhý sviatok vianočný, 26.12., je deň Svätej rodiny, „Heiligen Familie“. Niektorí ľudia chodia doobeda do kostola. Poobede je zvykom jesť sladkosti a jedlo, ktoré zostalo z predošlých dní. Tieto dva dni (25.12. a 26.12.) sú v Nemecku oficiálne dni odpočinku a ľudia ich využívajú na navštevovanie svojej rodiny a blízkych známych. Veľa Nemcov si berie dovolenku až do Silvestra a využívajú tieto dni na lyžovačku.

Pod jemnou snehovou pokrývkou je atmosféra čarovná.

Podľa legendy sa v Nemecku na Vianoce premenia rieky na víno, zvieratá rozprávajú, ovocné stromy rodia a kostolné zvony počuť až na dno morí. Samozrejme, iba čistí srdcom môžu byť svedkami týchto zázrakov.  Ak teda strávite Vianoce v Nemecku, pamätajte na tieto riadky. Koniec koncov je jedno kde Vianoce strávime, pokiaľ ich neprežijeme vo svojom srdci, akoby ani neboli.